Moje šamanské chodníčky so Zorou Frešovou – deň druhý

Každý z nás má v sebe zastúpené tieto zložky, len niektoré sa prejavujú viac, niektoré menej, niektoré potláča. Tu ide o to porozumieť, čo mu jednotlivé zložky VNÚTORNÉHO JA resp. DUŠE vravia a na záver to intergrovať. Teda akoby urobiť z toho všetkého dáku esenciu. Nájsť dáky súlad toho všetkého resp. spoločné riešenie (pre tých racionálnych) – zharmonizovať svoju dušu na základe toho, čo mu jednotlivé zložky povedia. Človek vojde do kruhu a pristupuje k jednotlivým kameňom – presne podľa určeného poradia – a buď sa im prihovára alebo počúva, čo mu kamene „hovoria“. Keď som ja vošla do liečivého kruhu a pristúpila som k jednotlivým kameňom, kľakla som si k nim a položila svoje ruky na kameň a prihovárala sa im, mala som pocit, že kamene sa hýbu. Indiáni a aj ostatné kultúry zaoberajúce sa šamanizmom veria, že každé zviera, strom, bylinka, dokonca aj kameň má svoju dušu. Či je to pravda neviem, hoci verím, že zvieratá ju určite majú a asi aj tie stromy a bylinky, veď sú vlastne tiež živé, len nerozprávajú ľudskou rečou. A kamene? Neviem, ale tiež z niečoho vznikli, napr. z lávy, čo bol tiež „živý“ proces. Tak možno. Ale pre tých racionálnych – uvedomila som si, že to bol vlastne len môj dych a tep srdca a ako som sa stíšila, tak som to vnímala, že sa hýbu kamene. Je to na Vás, čo z toho prijmete alebo neprijmete.Keďže naša duša prichádza zo severu a potom putuje na východ, ďalej na juh a končí na západe, pri takomto „liečení“ treba dodržať pohyb v smere kruhu a presný postup, ako a pri ktorom kameni vstúpiť do kruhu a ako z neho vyjsť a ukončiť liečenie. Upozorňujem, že ak chce do toho kruhu človek vstúpiť a dozvedieť sa niečo o sebe, naozaj si treba riadne naštudovať postup alebo najlepšie zúčastniť sa takéhoto seminára alebo kontaktovať niektorého šamanského praktikanta (môžete pozrieťna niektorej stránke týkajúcej sa šamanizmu, resp. 5.-6.4.2008 sa koná seminár).To je v skratke – aj keď dlhšej – všetko o liečivom kruhu. Svoje zážitky a záveryz neho nejdem rozvádzať, lebo som to zažila na inom seminári ale mala som potrebu Vám trošku priblížiť princíp liečivého (medicínskeho) kruhu. Snažila som sa opísať podstatné veci, možno som dačo vynechala, ale ak sa chcete dozvedieť viac, tak sú na to odborníci a odborné texty na webe, knižky.Tak to bolo trošku z teórie, ale prejdem už k tomu, čo sa dialo na šamanskom seminári so Zorkou. Zorka dáva slovo ostatným. Kto chce, môže sa podeliť o to ako sa cítil po prvom dni, ako sa mu spalo, prípadne, či sa mu niečo prisnilo. Dakomu sa nechce hovoriť ale väčšina z nás v skratke povie svoje dojmy ostatným. Mne sa sníval veľmi čudný sen. Váhala som, či sa môžem a mám oň s ostatnými podeliť. Ale vnútorný hlas mi vraví, že môžem. Snívalo sa mi, že som tej istej sále, kde máme seminár. Ženy kľačia na kolenách a pred nimi stoja nahí muži a my ich máme uspokojovať dotykom. Cítim ako sa chlap od vzrušenia vlní. No zvláštne. Myslím, že to súvisí so skupinou resp. dákym cvičením, čo budeme dnes robiť, aj keď to nebude mať sexuálny podtext. Žiadne orgie sa tu totiž nekonajú, aby si to náhodou nejaký nadšenec nezmýlil. Môj sen vyvoláva búrlivý smiech a pobavenie až má moja suseda, ktorá ide po mne problém, aby ju počúvali. Ešte jeden chlapík vraví, že je to ako v tom filme PARFÉM. Vravím, že až také búrlivé a najmä drsné to tam nebolo. No čo, aspoň sme sa pobavili.Vysvetlenie môjho sna mi prichádza v jednom z cvičení a potvrdzuje sa mi, čo som tušila. V tomto cvičení – všetko stále prebieha počas bubnovania – majú ísť tí, ktorí chcú liečiť svoju dušu alebo potrebujú „pomoc, radu, podporu“ pri uskutočnení svojho zámeru do vnútorného kruhu. Tí čo ostali von majú pristúpiť k tým, čo potrebujú liečiť. Ku mne pristupuje Elenka – nevidím ju, lebo mám zatvorené oči, ale tuším a cítim, že je to asi ona – a prikladá ruky na moje plecia. Cítim neskutočné teplo, ktoré sa šíri z jej rúk. Pred očami mám červenú farbu, ktorá sa spája so základnou koreňovou čakrou a spojenie so zemou. Typujem, že veci, ktoré zatiaľ len plánujem uskutočniť mám naozaj naplniť a bude mi to umožnené.Uvoľňujú sa tu energie a niektorý plačú – zo srdca, bez hanby. Až mi je podaktorých ľúto. Museli prežívať a potláčať neskutočný žiaľ alebo bolesť. Hoci som aj ja liečená, mám chuť im pomôcť. Tiež mám hrču v krku a tisnú sa mi slzy do očí, ale nie je to také ako prvý deň. Cítim úžasný POCIT SPOLUPATRIČNOSTI. Je neskutočné ako sa vlastne dokážeme „odhaliť“ kvázi pred cudzími ľuďmi, ktorých poznáme len 1 deň. Opieram sa o Elenku, cítim jej dych, vibrácie jej tela a dochádza mi, že energia, ktorú som v sne cítila pri dotyku a vzrušení muža je vlastne tá istá. NAHOTA v sne symbolizovala obnaženie svojej duše a tie DOTYKY – možno liečenie dotykom, dôveru, odovzdať sa s dôverou do rúk niekoho blízkeho, túžbu prijať dotyk alebo niečo podobné. Asi áno, veď od jesene pracujem s témou, že mi CHÝBA DOTYK. Dotyk – ľudskej ruky, dotyk zvieraťa, pohladenie, dotyk so stromami, prírodou, matkou zemou.„Dotyk, poláskanie,nie vždy sa rovná milovanie.Kameň na kameni nezostane,ale duša nikdy nezostarne.“Robíme pomedzi to dáke cvičenia, ktoré na seba nadväzujú ale ja uvediem, len niektoré. Keďže mám asi dosť otvorené kanály mimo-zmyslového vnímania vždy ma to púšťa ďalej ako je zámer. Niekedy predbieham udalosti, ale nevadí, každého to pustí len potiaľ, pokiaľ je mu únosné zvládnuť.Takže v jednom cvičení vidím schody, po ktorých stúpam hore, niekam akoby do neba a stretávam takého starého bielovlasého pána, ktorý sedí na tróne – dedukujem, že je to BOH. Kľakám si pred ním a cítim neskutočnú pokoru. Kladie ruku na moju hlavu. Prosím ho, aby mi dovolil uskutočniť svoj zámer nie len pre vlastnú spokojnosť ale aj pre blaho druhých. Sľubujem mu, že sa o to budem snažiť. Potom sa ma pýta, či chcem ísť ďalej. Váham a potom si vravím: „A prečo nie? Môžem sa pozrieť na hviezdy.“ Potom ma napadá, že by som chcela vidieť Planétu Malého princa a to sa mi asociuje s menom Antoina Saint Exupéryho. Viem a bolo mi to „povedané“ aj včera, že moji sprievodcovia sú spisovatelia.Konečne ideme robiť ďalšie cvičenie – PUTOVANIE DO HORNÉHO SVETA A HĽADANIE SI SVOJHO SPRIEVODCU, UČITEĽA.Ja som udalosti trošku predbehla, tak som zvedavá, čo bude teraz. Tento krát ma vynáša moje silové zvieratko – jelenček na moje silové miesto – biely končiar, z ktorého sa ďalej štverám do bielych oblakov. Zrazu je tma – nič. A z tej tmy sa predo mnou vynorí dáky náčelník Keltov – najprv rozoznávam ich typickú prilbu s dvoma rohmi. Divím sa: „Kelti? Čo tu chcete, čo ja mám s Vami spoločné? Veď ja hľadám spisovateľov.“ Zrazu mám pocit, že som na Havránku – keltskom obydlí na Liptove. Chvíľu pobudnem a idem ďalej. Narážam na Wikingov a potom sa mi konečne zjavia spisovatelia. Nie sú to tváre, nič hmotné, len dáka biela hmla ale viem, že sú to oni. Spytujem sa: „Tak ktorý z Vás to je? Ktorý to si? Kto z Vás je môj sprievodca?“ A oni mi odpovedajú, že to je úplne jedno, že je to tá istá tvorivá sila. Ale teda keď chcem sa mi zhmotní Homér – je to taká neúplná tvár z tej bielej hmly, ktorá nemá presné obrysy. Mám sa ho spýtať otázku, ktorú som si pred putovaním pre neho pripravila. Zrazu si neviem na ňu spomenúť. Lovím v pamäti a konečne mi svitne. Spytujem sa, ktorú zložku svojej duše mám liečiť, aby som uskutočnila svoj zámer. A on mi odpovedá, že som na dobrej ceste a že mám pokračovať. Dáva mi úlohu: Mám vrátiť ducha svojmu mestu. Viem, čo mi tým chce povedať, má na mysli vdýchnuť trošku viac kultúrneho života do tohto mesta, napadá ma môj nevyslovený zámer zo včera – zhromaždiť okolo seba v čajovni, ktorú chcem v jeseni v Banskej Bystrici otvoriť či už začínajúcich alebo vyzretých spisovateľov, chcem tam robiť stretnutia a prednášky, či už o cestovaní, o východných filozofiách. Trošku ľuďom priblížiť, že existuje aj niečo iné ako len tento konzumný svet, ktorý nám tlačia reklamy, výrobcovia a gro spoločnosti. Že existuje aj niečo viac ako len honba za peniazmi, kariérou, starosťou o plné brucho a pohodlie pred televíziou. Trošku sa zastaviť a zamyslieť nad tým, prečo vlastne žijeme, prečo sme na tejto našej zelenej planéte, ktorú si väčšina z nás nevie vážiť a bezhlavo si ju ničíme. Napadá mi heslo: „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.“ Ešte sa spytujem, čo mám preto urobiť. Odpovedá mi, že mám sledovať znamenia, odkazy. Ale to už v podstate robím. Po meditácii si máme dopriať čas na vstrebanie zážitkov a veruže mi ho aj treba. Sedím na zemi s vypleštenými očami a divím sa, akú dôležitú a ťažkú úlohu mi to dali. Že mi tak dôverujú. A či budem mať na to silu. Ale dochádza mi, že sama to nezvládnem, ale že isto iste stretnem aj spojencov, čo mi pomôžu uskutočniť tento zámer. Zopár ich už aj mám a o pár dní nachádzam na Zaježke chalana, ktorý prejavuje záujem prísť v januári do Bystrice a robiť v mojej čajovni. Ďalší deň je ďalšia „Sekierčanka“ nadšená mojou myšlienkou vraví, že by tiež rada občas brigádovala u mňa v čajovni. A že si vie predstaviť, že tam budú chodiť všetci jej kamaráti. Tak spojencov a možno aj klientelu nachádzam skoro na každom svojom kroku.Tak čo na to poviete, milí racionálny materialisti? Asi si myslíte, že som šibnutá. Ale to by muselo byť ďalších 44 ľudí, čo sa zúčastnili seminára a neskutočné množstvá tých, čo na nich už boli a pôjdu. Nevadí. Ja nikomu nič nenútim, ale ani nikoho neodsudzujem za jeho život a názory. Len sa snažím rozšíriť ostatným obzor a vniesť svetlo sebe aj druhým do života. Hľadám zmysel života – momentálne svojho – a verím, že svojím zámerom obohatím aj ostatných.Na záver prikladám pár veršov o hľadaní pravdy:Hľadač pravdySom hľadač Pravdy,svoju Pravdu večne hľadám.Raz, podarí sa mi to hádam.A možno niečo celkom iné zbadám.Možno zistím, že všetko je len Ilúzia,mylná, pomíjívá.Občas zdá sa, že Pravda kľukatí sa ako zmija.Som hľadač Pravdy,no Pravda sa občas aj hadía nie vždy má len pekné vnady.Občas je štipľavá ako zmija,no aj tak ma neustále vábi.Som si isto iste istá, že Pravda v mojom Srdci prebýva.A tak hľadám cestu k svojmu Srdcu,už nechcem váhať ani na minútu.Zbohom dávamVáhavým Váham –Váham Váhavýma verím, že v ďalšej tridsiatkekrivdy na svojom Srdci napravím.Dávam zbohom pocitom nepravým,hoc viem, že Minulosti sa tak ľahko nezbavím.Chytám Osud do rúk svojicha v mojich snoch a túžbachnezabráni mi už Nik.Nik, Nikdy a Nikde.Je ľahké žiť a byť,keď viem, že pravda môjho Srdcavo svete a či už indesi svoje miesto nájde.Amen.