... Shachar is also on the way.“ Akoby počuli môj hlas a to ako neviem kam ďalej ísť. Kde hľadať svoj domov. Neváham. Beriem bus do Jeruzalema a tu posledný bus na nejakú križovatku… dávam sa dokopy s nejakým chalanom a pridáva sa Meir. Mení smer, chcel ísť za sestrou do Tel Avivu, no pridáva sa k nám. V autobuse vyťahuje jeho modlitebnú knižku pri západe slnka a číta si modlitby. Chytíme stopa ani nie za 10 minút. A hurá, Metsuke Deragot… Je tu zhruba dvadsať ľudí. Joel tu organizoval mini rainbow. Tiež prichádza Vitali. Strhne sa dážď. Schovávame sa spoločne pod celtou pre kuchyňu. Crystal mi dáva stan. Keď neviem kam sa zložiť, Omri vraví, „put it next to us.“ Ráno sa budím, pol dňa prší. Vďaka stanu som síce v suchu, ale je taký malý, že mám z neho klaustrofóbiu. Nedá sa tu ani posadiť. Našťastie prestane pršať. Bojím sa, že tu nikto nie je. Idem k ohňu pri kuchyni. Sú tu. Ľudkovia, zaznieva Meierova flauta. Prvé dva dni mám chuť utiecť. Za tri mesiace, ktoré som pobývala väčšinou v dome som si odvykla od života v divočine. Ako rýchlo si človek zvykne „na komfort“. No veľa ma ovlplyvňuje počasie. Keď je teplo a slnko, tak to neriešim. Našťastie po dvoch dňoch prestane pršať. Hľadám vhodnejšie miesto pre stan. Keďže som ho stavala temer po tme, keď som ráno z neho vyšla, zistila som, že je tu plno odpadkov. Presúvam sa na iné miesto. Dva dni som niekde, kde je síce pekne, no zistím, že miesto je dosť exponované a tak ma vkuse otravujú nejaký típci a chcú sa mi natlačiť do stanu. Nebaví ma stále si strážiť svoje hranice a byť sexuálnou atrakciou. A druhá nevýhoda, celý deň tu pečie neskutočne slnko. Nakoniec sa vraciam na pôvodné miesto. Čistím ho od odpadkov a potom aj od suchej trávy. Vyrobila som si miesto vo veľkosti malého domčeka so záhradkou. Gilad, ktorého som stretla jedného večera, keď som varila, mi stavia zulu z rákosia a plastiku proti dažďu. Pripomína to japonské minimalistické domčeky.
Párky – jesť či nejesť mäso
Koná sa tu minirainbor, resp. je čas Slnovratu, tak sa tu zíde viac ľudí z rainbow. Medzičasom chalani nadviazali priateľstvo s vojakmi, ktorý majú check point nad plážou. Tí nám darovali chleba a párky. Chceli sme ich variť, no jeden starejší rainbow s tým nesúhlasil, pretože tvrdil, že toto je rainbow. A tak zorganizoval talking circle. No sám porušil pravidlá, keď bola palička v strede, skočil niekomu do reči a zobral si opäť slovo. Tak sme riešili, či budeme variť párky na hlavnom ohni alebo urobíme oheň vedľa. Po talking circle sa zopár chalanov vytratilo a našla som ich v Omriho zule. Riešili, čo so situáciou. Daniel, Shachar aj Omri jedli aj mäso a hoci na Metsuke žili ľudia z rainbow, nepovažovali sme to za striktné rainbow. Resp. sme nevideli dôvod, prečo tí čo jedia mäso, by ho nesmeli jesť ak tu pár mesiacov žijú. A mali by si dať porúčať niekým, kto sem príde pár krát za sezónu. Tak sme sa dohodli, že párky nakoniec uvaríme na main fire. Po tom ako sa dovarí ostatné. Takže niekedy sme riešili celkom vtipné príhody.
Domček, domček, kto v tebe býva?
Na pláži je ešte zopár jednotlivcov. Stretávam tu opäť Moniku a Josiho. Ten mi ukazuje, kde kto býva. Pri kuchyni sídli Daniel. Nad kuchyňou je Niv a Josi. Naľavo od nich je Gilad a ja som kúsok pod ním a kúsok od Daniela. Akurát nás delí cestička. A nado mnou kúsok vľavo, na Giladovej úrovni je Shachar. Zašitý v kríkoch. Všetci chlapi sa tu vyžívajú v stavaní zúl. Niektorí z rákosia, niektorí stavajú gauče a postele z kameňov a hliny. Shachar stavia schody a špekuluje nad špecifikým ohniskom s premakaným systémom. Dokonca si ráta hodiny, koľko má odrobiť na svojej zule. Vtipné. Nuž, vyštudoval fyziku a chémiu, tak si musí zamestnávať mozog takýmto spôsobom a šachom. Eliazer sa zase od rána do večera vyžíva vo zväčšovaní bazéna. Ráno sa zvykneme stretávať na káve. Niekedy pri ohnisku v kuchyni, kde už Shachar varí kávu a zároveň je hlboko ponorený do šachovej partie s Danielom. Inokedy a dosť často je to u Josiho a niekedy u Gilada alebo u Daniela, ktorý nám číta z Biblie. Gilad vstáva neskôr. Takže u neho je to taká druhá káva alebo raňajky. Gilad má vždy poruke nejaké oriešky, ovocie, vločky, chleba alebo nutelu. A vždy donesie do kuchyne množstvo zásob. Človek, ktorý si užíva, že dáva. Tiež veľa prispieva Daniel a Niv. Nie len finančne, či materiálne. Ale Niv s Danielom sa chytili magic hatu a cez víkend, keď prichádza viac ľudí z celého Izraela a varí sa veľká večera, zbierajú do neho peniažky. Funguje to tu ako na rainbow. Oceňujem ich nadšenie. Tiež zvyknú ísť ešte s ostatnými chalanmi na ich aute do Jericha a za vyzbierané peniaze urobiť nákup.
Keď už mám zulu postavenú, Rafa mi vraví, „Jana, you need coffee, if you want people come to your zula. Everything starts with coffee. Come to me, I will give you some.“ A tak sa naveľa naveľa zastavím po kávu. A Josi jedno ráno kričí, „coffee in Jana´s place.“ Konečne môžem aj ja, ponúknuť ľudí kávou a život v mojej zule sa môže rozbehnúť.
Tiež som si vyrobila svoje ohnisko. Snažím sa ho umiestniť tak, aby oheň nespálil bambusový a plastový materiál, z ktorého je prístrešok a zároveň, keď prší, aby som mohla na ňom variť. Jedného dňa sa chalani niekam vydali a ja som sa pred zotmením podujala uvariť vo svojej zule ryžu. Načasované na chlp. Keď sa ryža dovarila, už sa chalani zhŕkli. A začalo pršať. Niektorí ostali v mojej zule a niektorý zaliezli k sebe. No trvalo mi ešte chvíľu, kým sa moja zula naozaj otvorila. Skôr to bolo o tom, že som sa ja otvorila. A tak ma začali navštevovať ľudia. Niektorí prišli na kávu, niektorí na raňajky alebo večeru, ak sa nevarilo v kuchyni. A niektorí u mňa strávili aj celý deň. Nietorí dokonca pár dní.
Tak som tu stretlaOri a Hadas. Keď jedného večera niekomu zmizli nejaké veci zo stanu, chalani chytili jedného Araba zo susednej dediny, ktorý to urobil. Chceli ho zbiť, no nakoniec ho pustili. No do mojej zuly prišli dievčiny Ori a Hadas. Stanovali na pláži a báli sa, že ich Arabi v noci prepadnú. Najmä Ori. Tak ostala spať u mňa aj s Hadas. Tieto dve dievčatá, sa stali pre mňa dôležitými kamarátkami. Hadas nakoniec ostala na pláži a Gilad postavil zulu aj jej. Hadas som cítila akoby bola moja ozajstná sestra. Neviem prečo. A ona podobne. Pochádzala z ôsmych súrodencov. Bolo zaujímavé zdieľať jej životné postoje, ako ju rodina ovplyvnila, kto je. A tiež bola jedna zo žien, ktorá tu má svoju zulu. Ako ja. /Keď som odišla z Izraela, po roku sme sa dohodli, že sa stretneme na Kanárskych ostrovoch. Dala mi jeden z najväčších darčekov v mojom živote. Moja sestra prišla za mnou „na druhý koniec sveta.“/ S Ori sme sa zvykli stretať pri niektorých iných príležitostiach a volať si. Tak isto ako s Hadas. Okrem Hadas tu žili aj iné dievčatá, ženy. Ale na severnej pláži, ako sme to nazývali. Bolo to možno len kilometer ďalej ale bolo tam viac stromov a nie len kríkov. Bola zarastenejšia, zelenšia. Tu bývala Clemantina a Crystal, Adi a Chofeš, Dubi, Shalom, Shai.
