size="14pt" - Shakespear a jeho Romeo a Julia, Arles - Vincent Van Gogh, Cadaques - Salvator Dali - myslela som si že tie skaly a tvary na obrazoch su výplodom jeho fantázie a oni sú skutočné. Je ich tak veľa a sú úžasné. Mala som tam chuť ostať týždeň. Iba v tých skalách, zmenšiť sa a behať v tých špárach, meditovať, no haluz! Barcelona - Gaudi a jeho architektonicke diela... a ja neviem čo ešte. Skladám klobúk dolu pred ľudskou kreativitou, pane Bože! Aleluja!
"Moje strachy ísť opäť sama na ulicu a hrať a spievať prekonávam, úspešne so sladkou odmenou... dievcatko co si sadlo s bracekom k mojim noham zacalo perami napodobovat slabiky, slova v jazyku, ktory nikdy predtym nepoculo.- hebrejskom.. zhrkol sa okolo mna krdel 14 rocnych a zacali spievat "cingere cingere..." a pytat sa ma, v akom jazyku to spievam... chvilu mi trvalo im vysvetlit, ze v ciganskom. Dik, more. Zmrlina od chlapceka .. , a jeho rodinky... co sedeli naproti pred zmrzlinarnou a pocuvali ma. Starsia pani v stylovych satach, co mi ukazala palec hore akoze sa jej fest paci co robim. Nemam cas sa "zamestnat", pretoze sa zamestnavam sama... hudbou, cestou, malbou, pisanim, tvorbou, ucenim (sa) – novych jazykov, piesni, poznavanim kultur a zvykov inych krajin, poznavanim ľudskej rasy vo všetkych jej farbach, podobach a jazykoch sveta... Zivot je prilis kratky na to, aby som sa opat hrala na to ze pracujem a robim nejaku nezmyselnu pracu, ktora mi nedava zmysel a ani z nej nemam radost. Prekonavam vzdy pocit, ze som spodina na ulici. Ked cez neho prejdem a vyberiem z puzdra gitaru a necham rozozniet svoj hlas, po case mi dojde, ze nie som spodina, som umelec, cestovatel, slobodna dusa... ktora uz viac nemoze a nechce byt zviazana pravidlami o tom ako mam-e zit. Som kocovnik, nomad. Doslo mi to len pred 4mi rokmi na zaciatku cesty... a stale to tak vnimam. Sice hladam hniezdo... ale jedno z najkrajsich pocitov SKUTOCNEHO DOMOVA bol ten na brehu Mrtveho mora, na hipisackej plazi v tzv. autonomnej republike Mitsuke Deragot na cele s ministrom pre vyskyt bromu Sacharom a neodmyslitelnym strazcom miesta Markom, ktory tu zije 13 rokov a vie o kazdom vsetko a Shalomom, ktory rano prechadza celu plaz s akymsi lukom v ludskej velkosti a na ktory hra hudbu neviem akym sposobom ... a OHNOM a PIESNAMI a ZDIELANIM. To vsetko ochutene kockami soli 1x1 cm. Tesim sa na NAVRAT DOMOV... neviem akym zazrakom ale snad Boh vypocuje moje modlitby a cesta do Izraela sa mi opat otvori... oficialne navzdy. Akurat fakt neviem ako? Ale ono sa to ukaze. Zivot je jeden VELKY ZAZRAK.
AVINU MALKEINU
Tak ma podrž! Tulam sa po Barcelone, druhy deň. Konečne dorazím k Sagrada Familii. Pride na mna najprv slabost. Asi unava z chodenia. Je taka silna ze mi najprv ani nedoslo, ze aha tu je to uzasne dielo Gaudiho. Alebo je to tym ze neviem co dalej so zivotom? Hranie na ulici v Barcelone velmi nejde a zarobim si akurat tak na jedlo. Aspon to. Aj strechu nad hlavou mam. U priatelky tipka, s ktorym som sem dofrcala z rainbow pomalovanym hipisackym busikom. Takze som v suchu. Nezomieram. Ani od hladu, ani od zimy. Dokonca, keď som minule prišla neskoro z objavovania Barcelony, neriesila som /ako to robievam na Slovensku/, ze kde hlavu sklonim. Proste som sa sla dalej tulat a vedela som, ze prespim v parku Montjuic. Po ceste som nasla prikryvku a dokonca aj fajny matrac. No ten som netrepala, bo bol velmi tazky.
"Takze mam co jest, aj strechu nad hlavou a este aj 100 rezervnych euro na ucte, ktore susim na cestovne poistenie ako nahradu za haluzne zdravotne poistenie, ktore uz 10 rokov nevyuzivam a nechodim k doktorom. Nesuhlasim s nim. 60 eury pre cestovatela, ktory vyzije z par babiek je to kopa penazi. Takze susim tych 100 euro na nejake blbe poistenie, ktore som aj tak 3 roky neplatila a nejako mi to preslo vdaka milej pani na pobocke. Neviem ci mi to prejde aj nabuduce, tak sa opat trasiem... a susim tych 100 eury, ktorych by som mohla pouzit kludne na cestu a netrapit sa hranim. Ale je to zaujimavy sposob ako objavovat mesto. Ako turista a zaroven sondovat, kde je vhodna ulicka na hranie a riesit, ci ta nezrusi policia alebo nejaka teta, ktora ti hrozi tou policiou alebo palicou. Takze sa mi podarilo hrat vsehovsudy 2 krat po 10 minut. Skoda, bo za tych 10 min. nahadzali 5 - 7 eury... fleky by boli fajn, nebyt tych blbych policajtov. V Izraeli to neriesili. Europa! Daj sa mi svete.
"Ale chcela som o inom. Takze stojim pred Sagrada Familiou a kvoli unave mi nedochadza o co ide. O.k. Tak si idem sadnut do parku vedla a pozriem si ju trosku z opodial. Sadam pod strom, vyzuvam sandale. Meditujem. Prosim matku ZEM o silu. Meditacia, ci spojenie s Matkou Zemou zabera po par minutach. A ako tak mam hlavu v dlaniach a neviem co s tym zivotom... dojde mi... ty kokos... to je riadne ...tato stavba sa stavia este po smrti architekta, co ju vymyslel... to je sila. Aky je velky ludsky duch. !
size="14pt"Vstavam, idem dalej, "obieham" dielo z pravej strany... a vravim si. Aj tak som cakala cosi velkolepejsie. Pridem zo zadu. Neviem preco, este sa otocim, hoci som chcela ist dalej. A tam na budove napisy "AMEN AMEN AMEN AMEN..." a kusok vyssie. Jozef a Maria a Jezis, Eva a Adam. Stojim a čumíííím. Stojim a čumíím. Stojim a cumim.... ako hokejovy puk. Ak ste nezazili to čo ja, asi to nepochopite. No pokusim sa Vam to vysvetlit. Ked documim, tak idem dalej. Este viac zo zadu. A tam opat "Eva a Adam" a Abraham a Sara, Jacob a Rachel, Itzchak a Ruth, David, Salomon, Daniel... proste cela geneza "ludskeho rodu". Mojho rodu. Stojim, citam a revem. Ako dazd. Chcem ist domov, do Izraela. K mojim bratom a sestram, ktore som opustila pred rokom a pol. Ale je to ako vecnost. A ktorych som opustila pred vecnostou. Ked som tam zila prvy a druhy krat. A potom som sa stratila. A ked som sa tam pred 4mi rokmi vratila, citila som sa DOMA, vitana a milovana. Napriek niekolkym nepodarenym vztahom a zlomenym srdciam. Nebola som tam nikym a "vsetci" ma poznali. A milovali. Alebo som si to len namyslala? Nebola som nikym a bola som jednou z nich. Nomadom. Zijucim pod holym nebom. Spolocne zdielajuca ohen a hviezdy nad hlavou, kavu a caj a skromne jedlo /ryzu, kusk-kus, vlocky, ovocie, zeleneina a milovane capati/ a hudbu. „A to si ty, ta Jana, co tu mala zulu minuly rok a teraz v nej byva Nevo?“ „A to si ty, ta Jana, ktoru mi spominal Gilad z Magickeho domu? Vraj ta musim spoznat.“
size="14pt"A ked som nachvilu byvala v dome, vsetci sa divili, ty byvas v dome? Nie si s rodinou v park HaYarden? Takze vsetko tam bolo akosi inac ako na Slovensku ci v Europe. Bola som niekym, aj ked som nemala dom. A ked som v nejakom nahodou zila, bolo to cudne. Ano. Aj mne bolo cudne ked som sa vratila, ze niektory ľudia „maju zamknute brany“, aj keď Duchoň spieva, že v dolinach nemaju. Ze priatelova mama krici po druhom dni cez stenu "To je navsteva, ani nepovie ako dlho tu ostane," namiesto toho, aby prisla za mnou a spytala sa, "Ako dlho sa zdrzis?" pripapadne dodala ako v Izraeli, cit sa ako doma, moj dom je tvoj dom. Na Slovendsku urcite nezil otec Abraham... Na Slovensku zil otec, ktory dal sice zivot tomuto telu menom Jana a lasku k prirode a tulave topanky. Volal sa Ladislav alebo Laco. Vlacil ma po horach. Za co som mu vdacna. No ten isty otec mi nechal dom aj s macochou, ktora si mysli, ze ak tam ma dozivotne byvanie dom patri iba jej. A ked som sa vratila zo sveta po 3a pol rokoch, pristup do domu nemam. A medzicasom sikovne odkupila od brata za bagatel polku domu. A cela rodina stoji proti mne, ze ja chcem za tu polku trhovu hodnotu a nie cenu podhodnotenu o polovicu v znaleckom posudku, aby pri kupe otec nemusel platit dan. Keby mi baba povedala, vitaj DOMA, nesudila by som sa. Keby na mna priatelova mama nekricala cez stenu, ze tu nie som vitana, mohla by som ju mozno mat rada. Keby... sa niektori ludia na Slovensku inac chovali, mozno by som sa tu citila doma. Ale citim sa tu iba hostom. Asi sa mi Slovensko odcudzilo. Alebo je jemu? Aj ked sa snazim vratit k spevu slovenskych a ceskych piesni, neviem ktore vybrat. Kedze vacsina z nich je o nestastnej laske. Preco radsej nespievat v hebrejcine modlitby , o Bohu, o viere, o laske a mieri? Preco sa radsej nemodlit? ako spievat o nestastnej laske. Ako si tym pomozem? Alebo preco nezlozit vlastne piesne, o ceste – pozemskej no i tej vnutornej. O prepajani „svetov“. Text by aj bol ale kto mi zlozi hudbu? Nie každý má to šťastie byť skladatľom, niekto je len básnikom. Takže hľadám skladateľa.
size="14pt"Nuz ale o tych zavretych branach a ludskych srdciach. Alebo je to o macochach a "svokrach"? Mozno. Ved na Zajezke su iny ludia a aj v BB a Zvolene som nasla par vynimiek. A aj otcovi bratia s manzelkami a sesternica Adelka s manželom boli redi, že ma konečne vidia. No ale nie su tam Giladovia z Magickeho domu, ktory privitaju kazdeho cestovatela a v mojom pripade obdrzia na cas pobytu aj kluc od domu a su pocteny robenim omelety na ranajky pre pana domu a povereny zalievanim kvetin. A nie su tu ani ludia ako Vitali z Jeruzalema, ku ktoremu sme na Metsuke odporucali cestovatelov, co si chceli pozriet Jeruzalem. Nie je tu pravidlo "Host do domu, Boh do domu." Nie je tu otec Abraham, nie je tu Gilad I z Magickeho domu, a nie je tu Gilad II, ktory mi postavil zulu na brehu Mrtveho mora a nie je tu Vitali z Jeruzalema a ani moja sestra Cherut, ktora hrava pred Jafo branou v Jeruzaleme na harfe a nie je tu Soraya, ktora na mna na greckom rainbow prehovorila po hebrejsky, lebo si myslela, ze som jedna z ich kmena. A mala pravdu. Nie je tu Udi, ktory ma naucil prvu hebrejsku piesen a nie je tu Amir, ktory ma ucil prve hebrejske slova. Nie je tu Maier a Joel a Micha I a Michal II a Avigal a Clemantina a Tamar, s ktorymi som sa blaznila a spievala a tancovala a robila svoju sou a cestovala vo fantazii. A nie je tu Adi a Chofes a Rafael a Asher a Ganit a Omri a Shachar... a vsetci z Mayan Cvi. Nie su tu, a mne strasne chybaju. Viac ako moja pokrvna rodina. Je to blbe. Prepac mami. Ale s nimi mozem byt skutocnou. Najst v sebe hlbku a divokost a jednoduchost zivota. Moznost zit zivot aky ma bavi, o akom som snivala v detstve, zit ako indian, nomad pod holym nebom v hoteli Ha Milion Kochavim /Milion hviezd/. Bez skrupul a obmedzeni spolocnostou. Je to moja duchovna rodina, s ktorou som zila pred Vecnostou. Respektive sme boli JEDNO.
size="14pt"PS: Na zaklade reakcie, kamaratky Macky, ktoru som okupovala v BB mesiac... chcem dat veci na poriadok. Aj na Slovensku su dobry ludia a maju otvorene srdcia. Niektori. Takze dakujem Macke, Petke, Zuzu - za kluce od bytu a moznost prenocovat. Janke a Robovi Jankovichovcom - mojim nahradnym rodicom "z duchovneho hladiska", hoci su paradoxne iba o cosi starsi - za to, ze som mohla u nich daku dobu prebyvat vymenou za pomoc. Velmi som sa nepretrhla, tak snad prepacia. Maju u mna jeden vytisk knizky, ked ju vydam. Broni - za to, ze som s nou a u nej mohla varit a upiect kolac kamosovi na narodeniny a za pocit domova.
size="14pt"Takze dakujem Vam, ludkovia, za otvorene brany a pochopenie toho co zijem. Tiez dakujem ludom zo Zajezky, napr. Mircovi... ze som sa mohla kedykolvek zviest do BB zadarmo - vraj vracia dlh - ked on kedysi stopoval. Soni za zvezenie zo slovenskeho rainbow. Dakujem Lucii a Tomasovi za uzasne liecive miesto ako je Brana. Dakujem Lenke a Petovi Banasovcom. Dakujem mojej mame, ze konecne za mnou dorazila pred mojim odchodom na Zajezku a doniesla mi tolko ovocia a zeleniny, ze som sa mohla/musela podelit s inymi a to kura a sladkosti, ktore som si vychutnala, hoci som sa mala pred vision questom postit. Ved bolo robene s laskou, materskou. Tak si ju beriem do zasoby – na Cestu.
size="14pt"Mam dva DOMOVi. Jednym je Zajezka www.zajezka.sk - taka ekodedinka kusok od Zvolena mojho rodneho mesta Banskej Bystrice a den tury od malebneho Banskostiavnickeho kraja.
size="14pt"A ten druhy, je tam, kde ma zaviedlo srdce a intuicia, hoci som to vobec neplanovala... IZRAEL. Ak by som patrala mozno v rodinnych korenoch, snad tam najdem nejaku spojitost... nie len cez minule zivoty.
