Jedna zo žien sa dala so mnou do reči. Resp. sme si vymenili pár slov. Fascinoval ma jej pohľad. Tvár zahalená až na oči, ktoré svietili z tváre a prenikavo do mňa vnikali. Asi ako ešte žiadne, ale tak príjemne. A potom sme stretli Cherut a Briu. Vysvitlo, že sú z Izraela. Cestovali spolu po Európe a Maroku. Bria sa teraz vracia do Izraela a Cherut ide ešte do Nemecka. Nachvíľu sme im postrážili batohy. Potom si Cherut ľahla v strede letiskovej haly a hodila si šlofíka.
Nástup do lietadla. O hodinku sa pod nami zjaví nočný Izrael. Svetielká zoradené do súmerných štvorcov. Takto je to tam zorganizované. Zhora to vyzerá štvorcovo.
Spomínam si na sen s Udim. V tom sne sedí Udi za stolom, ktorý je bohato prestretý. Je tam otec a matka. Nie moja a ani jeho. Proste Otec a Matka. Taký Univerzálni, pre všetkých, archetypálny. Udi sedí otočený ku mne chrbtom. Ja som zišla z galérie, kde som predtým riešila nejaký spor s desaťročným chlapcom, ktorý symbolizoval jednu z mojich zložiek. Čosi vo mne, čo ešte nie je dospelé a je to maskulárne a desaťročný vek – nabieha mi tam nejaká rebélia. Ktovie, čo mi chcel ten sen povedať. Ešte mi nabieha, že budem mať VŠETKO, ale musím to dokázať SAMA.
Ako pristávame, pomaly sa rozbrieždieva. Vystupujem z lietadla a musíme prejsť kontrolou. Čakám v zástupe. V mojom okienku je ženská. Taká erdek baba. Kuká do môjho pasu, dá mi pár otázok a pošle ma do kancelárie. Tam sa stretám s Tobiasom. Mrzí ma, že som jej hneď neukázala pozývací list od Udiho. Ale keď vravel, že ho mám ukázať len v najnutnejšom prípade. No kto mohol vedieť, že to bol ten najnutnejší prípad. Tak najprv ide dnu Tobias. Sedím a čakám. A lepí mi. Možno ma ani nevpustia do krajiny a vrátia naspäť. Panebože! To snáď nie! V duchu sa modlím, prosím. Oproti mne sedí Ukrajinec. No východná Európa tu nie je veľmi vítaná. Myslia si, že tu idem pracovať načierno. Keď mi Ukrajinec podáva červené jablko, je to pre mňa znamenie, že dvere do krajiny Adama a Evy mi nakoniec budú otvorené. A tak aj bolo. Po otázkach typu, čo tu chcem, za kým idem, kde budem spať, koľko mám peňazí na účte, či mám platobnú kartu, mi pani vraví: „Izrael je drahá krajina, nemáte dosť peňazí na to, aby ste tu boli tri mesiace. A tak dostávam víza len na 1 mesiac. Čo už. Vraj si ich môžem potom predĺžiť na Office of inferior v krajine. No je to iba mesiac, ale aspoň že tak. Tobias má víza na 3 mesiace.
Konečne nastupujeme do vlaku. Ja vystupujem v Tel Avive a Tobias až po mne v Pardes-Hane. Dohodneme sa, že sa stretneme cca o týždeň a pôjdeme spolu na Rainbow. Vystúpim z vlaku a hľadím na „desatoro“, čo mi poslal Udi, ako sa dostať k nemu. Nuž asi tak hodinku blúdim, motám sa dookola. Nakoniec sa dostanem k tej istej zastávke, na ktorú som išla hneď. Malo to len jeden háčik. Mala som ísť na opačnú stranu cesty. Smer Rishon le Tzion. V autobuse síce hlásia mená zastávok, ale vôbec im nerozumiem. Prosím šoféra, nech mi povie, kedy mám vystúpiť. Ujme sa ma staršia pani, ktorá si sadne naproti. Stihnem sa dozvedieť, že pred tridsiatimi rokmi prišla do Izraela z Juhoafrickej republiky a už tu ostala. Napadá ma, že aj ja by som chcela ostať. Ešte som tu len chvíľu. Vystupujem z autobusu a hľadím na nápisy ulíc v tom ich čudesnom jazyku – hebrejskom. Tie znaky vyzerajú ako čínština. Nič mi nehovoria. Nakoniec nájdem podľa desatora ulicu a odbočku do ďalšej uličky, vchod, tretie poschodie a dvere s červenou tabuľkou. Mohla by som síce Udimu zavolať nech ma príde vyzdvihnúť niekde na pol cesty, ale pripravila by som sa o tú zábavu. Takže zvoním na zvonček. Dvere sa otvoria: „Jana what you are dooing here?“ víta ma s raosťou a hraným prekvapením. Konečne, po dvoch mesiacoch čakania. Nezapre sa ako hostiteľ. Dáva mi koštovať rôzne druhy ovocia, o ktorom som v živote ani nesnívala. V piatok ma berie k jeho bratovi na Shabat. Zíde sa celá rodina. Brat so ženou a jeho traja synovia a jedno najmladšie dievčatko. Sestra s manželom a jej dcéra. Mama s partnerom. A samozrejme babička. Stoly sú plné šalátov, koláčov, prílohy – zemiaky, ryža, kus-kus, a zo tri druhy mäsa. Proste ako u nás na Vianoce. Ale tu je to každý piatok. Je úplne normálne, že na šabat sú vítaní hostia. Pohostinnosť. Krása. Až na to množstvo jednorazového plastového riadu, ktorý sa často používa. V živote som nevidela takú spotrebu plastových riadov ako tu. Všade na ulici máte obchodíky, čisto len na plastové riady. Moje ekologické povedomie dostalo zabrať. Udi je ako malé dieťa. Hráme karty s jeho synovcami. Učím sa prvú číslovku. Ševa. Sedem.
Hopi fire a Magic house
Jeden večer sa vyberáme do blízkeho parku, kde sú eukalyptové stromy. Robiť hopi-oheň, ktorého rituál som sa naučila na rainbow a dostala som popol, aby som pokračovala v tradícii. Berieme najmladšieho synovca. A okrem rituálu si aj čosi zahráme. Malý je hanblivý, drží sa Udiho ako kliešť. Pozerám sa na veci dookola a zisťujem, že viem pomenovať všetko, čo vidím dookola: derech, ets, kochavim, bait, esh, adama, shamaym, hariim… No takto to nevyzerá na veľa… ale na to, že som tu pár dní je to super. Aspoň pre mňa. Amir je dobrý učiteľ. No zatiaľ tie jeho haky baky – akože písmo nedávam.
Musím Ti ukázať Tel Aviv, hlavné mesto.“ A tak naskakujeme jedno ráno do malého žltého autobusu. Lístky sa kupujú až keď si všetci sadnú a počas jazdy si ľudia posúvajú peniaze smerom k vodičovi. Ten posiela naspäť lístky aj s výdavkom. Je to sranda. Súčasťou Tel Avivu je aj arabská „štvrť“ Yaffo. A tu má Udi kamaráta menom Gilad, s povestným Magic Housom a bazénom s teplou vodou. Robia sa tu vodné terapie. Také čudesné miesto. Veľmi sa mi tu nechce byť…
Rainbow v Yar Yatir
S Udim kupujemmoju prvú izraelskú gitaru a k narodeninám dostávam ladičku a prvú hebrejskú knižku, skrátenú verziu Malého princa AHAVA – LÁSKA. Po pár dňoch, prichádza Tobias a ďalší deň nás Udi nasadí na autobus do Ber Shevy, z ktorej berieme ďalší autobus k Yaar Yatir, kde sa koná rainbow. Kedysi púšť, teraz čosi ako borovicový háj, ktorý tu bol umelo nasadený.
Stromy nám dávajú tieň a drevo na oheň, no púštna klíma sa nezaprie. Cez deň je riadne teplo, hlavu si chránim turbanom zo šatky a v noci je kosa až do špiku kostí. Po rainbow sa cítim vysušená vetrom a slnkom ako nikdy v živote. Ale aj napriek zime, ktorá večer občas otravuje, si to tu užívam. Keď prídem k ohňu, Asher, ktorý rád varí pre všetkých, ma ponúka čajom. Objavuje sa aj môj učiteľ hebrejčiny Amir a Soraya. Tiež Alon s jeho synom, ktorého som občas stretávala na Gréckom rainbow. A mnoho iných ľudí, ktorých tváre už poznám z Gréckeho rainbow. O väčšine z nich, som si myslela, že sú Gréci. O to milšie ma prekvapuje, že vďaka tomu, vlastne poznám celkom dosť bratov a sestier.
Cítim sa tu ako DOMA aj keď som v „cudzej zemi“. Shalom Jana, kričia na mňa borovice, ktoré sa v nehostinnej púšti tiež zakorenili. Vyzeráš, že Ty by si tu mohla zostať žiť. Hovorí mi Jonathan. Áno, tiež mám ten pocit.
Prvý večer sedím pri ohni a cítim sa, že neviem s kým sa mám baviť, z toho množstva. Nakoniec sa dám do reči s Matiasom, muzikantom, ktorý pochádza z Uruquaya, no žije už dlho v Izraeli. Bavíme sa o hudbe. Medzičasom príde na Rainbow Gilad z Magického domu. A po pár dňoch konečne aj Udi a Elad-Jabĺčko. S Udim si riešime občas nejaké disharmónie, no zvládame to. V jeden deň zrazu odchádza Tobias a tiež Udi a Elad. Najprv sa lúčim s Tobiasom a vravím, že mi bude chýbať. Že bol dobrým sprievodcom. Potom odprevádzam Udiho a Elada a Udi mi vraví, že som u neho vítaná. Môj dom je Tvoj dom. Dohadujeme sa, že prídem zhruba o týždeň a pôjdeme spolu na ambasádu riešiť víza.
Nakoniec si rainbow užívam posledný týždeň najviac. Jedného dňa sa jeden zo starších rainbowákov rozčúli, keď chalani hrajú muziku, ktorá sa mu nepáči. Tak chytám gitaru a hrám a spievam v kuchyni cigánske piesne. Na plné hrdlo, až sa to ozývalo na druhom kopci. Pre Saga.
Predposledný večer je pri ohni neskutočne dobrá nálada a tanec. Chytí ma to, cítim všetkých tých tancujúcich okolo ohňa a dostávam sa do ráže. Neskôr si ma zavolá na bok Rafael. Pred pár dňami som sa s nim zoznámila, a robila som si srandu, že je jedným z anjelov. Vraví mi, „Jana, vidím, že sa lepšie zabávaš, keď si tu bez partnera.“ Má právdu. Keď Udi odišiel, viem sa viac uvoľniť a neriešim jeho a o to viac sa otváram ďalším ľuďom. Všetko má svoje za a proti. Som rada, že si rainbow môžem vychutnať a zoznámiť sa s novými ľuďmi.Posledný deň robím v jaskyni workshop pre mužov a ženy, nepríde veľa ľudí a tak Chaibar číta z knižky Malého princa, ktorú mi dal Udi.A prídu ľudkovia, ktorí hrali divadlo Zelená planéta. To ešte netuším, že ich o pár mesiacov znovu stretnem a stanú sa dôležitými ľuďmi v mojom živote.Podvečer beriem odvoz s Alonom a jeho malým synom Orionom. Keďže trošku blúdi, vysádza ma niekde v Hulone. Do Rishonu le Tsion berim taxíka. Tak som opäť u Udiho. Ďalší deň vybavujeme predĺženie víz. Neviem prečo som požiadala len o dva mesiace. Mohla som požiadať o tri. Nevadí. Došlo mi to až neskôr. No víza sú vybavené a ja tu môžem ostať.
