Svet prišiel o filmovú hviezdu!

Vchádzam do objektu, hľadám kasu, musím prejsť hlavným nádvorím. A čo tam vidím? Skupinka ľudí, obšmietajúca sa po nádvorí, naťahujúca káble, ktoré musím prekročiť, aby som sa dostala ku kase. Deriem sa ku kase, pohľad sa mi stretá s akýmsi vysokým fešným modrookým mladíkom. Kliesnim si cestu ku kase, nevenujúc jemu ani ostatným veľkú pozornosť. Keď sa k nej konečne prederiem, bez toho, aby som zakopla do dákeho kábla zisťujem, že kasa je dnes zatvorená. Jasné, je utorok a ešte je apríl. Zabudla som, že ešte nie je máj, že až v máji je otvorené denne pre verejnosť okrem pondelka a v zime majú zavreté pondelky aj utorky.Nevadí. Obhliadam sa teda dookola a konečne si uvedomujem, čo sa tu deje. Vyzerá to na filmový štáb – česko-slovenský, ako ináč. Potulujú sa tu ľudia zo štábu, pár hercov v kostýmoch sedí na lavičkách a učí sa texty. Dávam sa do reči s hajzelbabkou (sorry za výraz – ináč je to milá pani) a snažím sa vyzvedieť, čo sa tu natáča. No tá vie asi toľko, čo ja. Tak spolu svorne stojíme a nasávame atmosféru filmu. Čakám kedy začnú nakrúcať, ale zatiaľ to vyzerá na technickú prípravu. Opodiaľ prechádza šedovlasý pán s bruškom – tipujem ho na režiséra. Tak aj naďalej zaujímam strategickú polohu pri vchode do reštaurácie, dúfajúc, že hádam si ma niekto všimne a ponúkne mi krátku päťminútovú rolu vo filme, v ktorej by som aj napriek krátkemu časovému úseku zažiarila a tak by sa mi otvorila brána do veľkého sveta filmu, umelcov, bohémov. Cesta ku sláve a úspechu. Stala by som sa slávnou a bohatou, až by som to nakoniec neuniesla a možno by som skončila na barbiturátoch ako Marilyn Monroe alebo niektorá iná hollywoodska hviezda. Čakám, čakám, trpezlivo, vytrvalo. Ale už tam stojím hodinku a nik si ma veru nevšimol, dokonca ani neprišiel s tým, že im vypadla dáka herečka a že potrebujú záskok. Tak odchádzam so zvesenou hlavou unavená z čakania. Ešte na záver, či chcem či nechcem musím prejsť pomedzi autá popri dákom pánovi, čo mi vraví: „Aj tak s mi nevyhnete.“ Tak sa aspoň od neho vyzvedám, čo tu natáčajú a stále dúfajúc, že predsa len... Film so židovskou tematikou. Má sa volať Nesplnený sľub. O akomsi chlapcovi, čo hral výborne futbal ale pretože bol Žid, tak nakoniec musel ísť aj on do koncentračného tábora. Niekedy človeku nepomôže ani keď je futbalová hviezda. A niekomu nie je súdené stať sa zase hviezdou filmovou. Nevadí. Keď vybehne film v kinách, určite naň pôjdem a budem mať pocit, že predsa som sa len na ňom na chvíľu zúčastnila.Ešte mi pri odchode pán zakričí: „A príďte aj zajtra.“ „Nemôžem, mám dáku prácu.“ – odpovedám. Ktovie, možno, som premeškala šancu stať sa filmovou hviezdou, kvôli separovanému zberu odpadu pre Zaježovú. Tak aspoň urobím niečo užitočné pre našu Matku Zem a nezruinujem svoje telo a dušu v utápaní sa žiaľom ako upadajúca hviezda, o ktorú zrazu prestal byť záujem, lebo jednoducho vyšla z módy alebo sa s ňou už nedá robiť, lebo sa len napája alkoholom a povzbudivými práškami a stala sa jednoducho nespoľahlivou, rozdrapenou ropuchou, ktorá po čase stratila nielen svoje pôvabné telo ale aj iskru, ktorá kedysi dávno oslovila nejakého známeho režiséra.