Babičke

Chcel prísť aj vo sne,ale keď ten Ti neprichádza.Ver mi, milá moja,stále dáku cestu hľadá.Raz podarí sa mu to hádam.Vraj keď príde hlbší spánok,vedel by pootvoriť zámok.Navštíviť Ťa vo sne,akoby to bolo vo dne.Chce povedať Ti,že máš ešte čas.Že nemusíš sa za ním ponáhľať.Vraj čaká na Teba trpezlivo horea vie, že raz príde aj pre Teba na tejto Zemi koniec.Na tejto Zemi, na tejto planéte...A potom ocitneš sa náhle v letena trošku inom svete.Díva sa z tadiaľ na nás dole,a kochá sa pohľadom na divoké kone.Rád sleduje ich pretekya potom hľadí na neako osviežiť sa idú smädné do rieky.A v rieke vidí obraz neba,...obraz seba,...obraz Boha.Myslíš, že je ho škoda?Je Ti ľúto, že neostal medzi nami?To nie je pravda!Veď prihovára sa nám svojimi básňami.A prihovára sa nám aj v snoch.Však jeho básne boli najmä o ľuďoch,a o tom ako rastie tráva a spieva škovránok.On smúti tiež ,tam hore – za Vás o b i d v o c h .