Bezduchí ľudia

Nerušte moje kruhy!Bezduchí ľudia!Bezduchými žvástami o nepodstatných veciachako by ste boli pupkom sveta! Vy viete, že to tak nie je. My vieme (tiež), že zakrývate tak len svoju nemohúcnosť. Potom je nám horúco z toho, čo ste navraveli, -mnoho o ničom!Nepoznať Vás,tak myslím si, že sa to nedá.Ale beda! Keď spustíte je to ako pieseň verklikára.Ako voda na mlynské kolo,ktoré krúti sa do nekonečna.Hľadám gombík, ktorým by som Vás vypla a bohužiaľ nikde nie je.A keby aj bol, určite by sa ako naschvál pokazil.Veď fungujú Murphyho zákony.Tak hľadám pásku, ktorou zalepiťby som Vám mohla ústa.Vraj robím sa veľmi múdra?Nie! Len Vaše bezduché rečima už vskutku nudia!Tak, prosím, stíchnite!Bezduchí ľudia!