A možno skryl sa iba za obláčikparya teraz tam čaká, kým hmla sa nevyparí.Prázdne mesto –a ja v ňom hľadám svoje rodné hniezdo.Za živa v Bystricia po smrti v nebi –zvyklo sa kedysi vravieť.No teraz je tu neskutočne mŕtvo,akoby to bolo mesto duchov.Hľadám ducha mestačarovným prútom,no on akoby sa pod zem prepadol.Len nemý blázon by tomu neveril,že duch mesta sa nechce so svojím mestom pomeriť.No ja verím, že raz sa opäť zídu.Je to ako hľadať ihluv kope sena.Už som z toho na môj veru unavená.Žiada sa mi v mojom meste zmena,aj keď bude zo začiatku iba mierna.Chcem hladinu mesta rozvíriť,nechcem nechať moje rodné mestoprachom zahaliť.Mám pocit, že cesta k nemu zarástla ružovými tŕňmia preto neľudní sa ľuďmi.Čaká na svojho princa,čo preseká si cestu k šikmej veži,aby zistil, či v nej strašía či ducha mesta predsa len niekto stráži.A tak sa moja cesta kráti,bo prichádza princ na bielom koni –so vztýčenou hlavoua srdcom odvážnym,aby ducha mesta zachránil.
Duch mesta (Banská Bystrica)
Je sobota poobede a námestie je vyľudnené. Dumám, či nezomrel duch mesta a či odviedla ho niekam inam jeho cesta. A možno, dal sa na zlé chodníčky. My, ľudia sme pred ním takí maličký – ako mačný máčik.