Jesenná múza

Opäť kosa narazila na kameňrýchlosťou, že nestihla povedať ani: “Amen”.Opäť sa cíti osameláparadoxne medzi množstvom ľudí.Nie že by to chcela,len cíti, že zatvoriť sa musí,bo viac rozdávať sa už nevydrží.Spadlé lístie a tlkot srdca,zlomená dušačakajúca na Amora.Je to horšie ako nočná mora.Zo spánku v noci stoná,že nemá ju kto objať.Radosť do srdca by chcela doliať.Zo spánku sa budía nevie, kadiaľ jej duša blúdi.Naozaj nevie, či sa vskutku zobudila a či ešte stále sníva.Vykračuje cestou lesnouvysypanou bielym štrkom -počujúc svojho srdca jasný tlkot.Raz – dva, raz – dva...na ornici brázda a koník vlečie svoj vozako sám Sizyfos.Šuštiace lístie pod nohaminachvíľu ju rozveselí.Volá ju pieseň lesa i šamanská cesta.Kamene I korene stromov ožívajúa hviezdy na oblohe nebeskú symfóniu hrajú.Padá kométaa hviezdny svittmavomodré šaty noci prepletá.Jesenná múza sedí na jablonia hádže na Newtona jablká.Darmo je vraví,že má ich vyše hlavy a už mu nechutia.Pozrime sa na beťára, žeby do hlavy mu stúpla svetská sláva?A tak múza na slivku si presedláva,nech nevyjde navnivoč všetka jej snaha.Pod slivkou sedí dievčina,čo túžila od malička byť slávna.Jack London a Agáta Christiečasto blúdili v jej mysli.Jesenná múza,nie je to hrúza,že vzišla z depresie,aby ťažké emócieprekalila v štvorfarebné melódie?Nie, nie je to hrúza,je to malý zázrak prírody,že občas sa niekto s perom v srdci narodí.