Zastavil by sa na ulicia pozdravil by cudzieho (Človeka)?Len tak? ...pre Prítomnosť. ***Viem o Človeku,ktorý mal Psa.Chodievali spolu na prechádzku.Pes sa zvykol zastaviť, zdvihnúť nohua ČlovekČAKAL.A vtedy ZAČUL SPEV vtákova uvidel kvapku rannej rosya potom prišiel Ktosi.Druhý Človek, s podobným Psom.Iba bol o čosi väčší a vrtel chvostom.A dali sa do reči.Viem o Človeku,čo sedával doma sáma smutne hľadel z okna.Videl lietať vtáky,počul spievať stromy... dokonca aj trávu cítil rásť.Videl Ľudí a Psova v noci zavýjalna Mesiac.Tak zúfalo sám.Videl Psa ako dvíha nohu a Človeka, čo zastal.A potom videl ako prišieldruhý Človek so Psom a chcel sa dať s nimi do reči.Ale nemohol vyjsťzo svojej sklenej veže –bol paralyzovaný.A tak hľadel na Ľudíso Psamia stromy mu spievali o čom sa Ľudia rozprávajú.Sedával tam ešte veľmi dlho (a pozeral z okna). Opadlo lístie, Zem pokryl biely závoj.K jeho oknu prilietali kormorány a v korunách stromov krákali vrany. Sedel a čakal..a pozeral sa zo sklenej vežeaž kým mu nepadla do dlanesnehová vločka. Roztopila sav dlani a ostala mu tam slza.Zavrel dlaň, vstal a šiel si kúpiť Psa. ***Keby Mesiac prehovoril,puklo by Ti Srdce,pretože Zvony by sa rozozvučali.Isto, iste.Viem to, bola som Tam Včera.
Keby mesiac prehovoril...
Keby Mesiac prehovoril, puklo by Slnku Srdce. Rozozvučali by sa všetky Zvony a Ľudia by sa – MOŽNO – zobudili. Možno. Aspoň nachvíľu. Zastavili by sa v snení a načúvali by – nárekom Živých paralyzovaných v sklenej Veži Utrpenia. Keby Mesiac prehovoril, Zem by zaplakala. Isto, iste. Ale čo Človek?