Prišiel starček vetchý a posadil sa vedľa mňa.Rukou zahrabol si do vlasova podal mi jeho biely vlas.Vlas Deda Vševeda.Chytil mi ruku do jeho dlanea na nejuvidela som knihu svojho života.Aká novota!Veď zíva v nej prázdnota!Len biele nepopísané strany.Či sa mi to marí?Pozerám, hľadám, čo v nej mám napísané.Dozvedám sa, vraj všetko je na mne.Tvoj život je v tvojich rukách.Je na tebe, či chceš ho prežiť v mukácha či šťastie radšej zvolí tvoja ruka.Tak len čumím do nej,hľadím, kukám.A zrazu mám pero v rukácha čosi krásne do nej čmáram:„Volám sa Janaa rozhodla som sa byť šťastnáa so šťastím ide ruka v ruke láska...“
Kniha života
Prišiel starček vetchý a ponúkol ma chlebom. Tak na oplátku podala som mu misku s polievkou. Pýtam sa ho: „Kdes doteraz bol?“ On na to: „Nepodala by si mi aj soľ?“ „Ach ozaj! Veď polievka bez soli je hrozná.“ Prišiel starček vetchý a poznala som v ňom svojho učiteľa. Neviem čím, no pripomínal mi môjho deda. Sadol si na lavicu a s láskou sa na mňa pozrel. A vtedy akýsi starý pocit vo mne dozrel.






