Mlčíš.Viem...načo plytvať slovami!Načo plytvať slzami?!Keď slzám proste nerozkážeš!!!Je ticho...po búrke, po smršti.Počujem v tom tichu prežalostný nárek.Potoky, rieky sĺz som vyplakala,že utíchla vravaa slová stratili sa do neznáma.Potôčky, potoky, rieky, riečištia,čo všetky rany vyčistia.More sĺz.Malo to rýchly sklz.Ako na šmýkačke.Vidím ako stojíš na visutom lanecelkom sám.A ja za tebou sa pozeráma vykročiť chcem naň.No čo čert nechcel –lano pretrhlo saa obaja padáme,nenávratne,každý iným smerom...
Mlčíš
Mlčíš a zrazu je ticho – pred búrkou. Ticho, pred búrkou, čierňava sa blíži... Priala by som si, aby si sa zmýlil. Cez nás sa vlna prevalila a modrou tmou všetko, čo mi bolo milé zavalila. Mlčíš a zrazu je ticho – po búrke, po smršti...