Bezbohá, nebohá,hľadiaca na Boha,bezbreháLáska, čo hladká.Mastná škvrna na obruse,spomienky kusé,slová skúpe.Slnečný kúpeľmedzi kvapkami dažďasa divožienka čľapká,ubolené duše láska,bolestné vrásky hladkáako matka,čo kolíše dieťa v lonea ono spokojne si stoneobjavujúc veci novékaždým dňom.Ach! Joj!Môcť byť tak raz opäť dieťaťom!Pretancovať celé leto!Blúdiť svetombezhlavoako vietorso supmi nad hlavou,čvačkať sa v blate...a nemyslieť na to,čo príde,čo z toho vzíde.Veď poznáte to!Môcť tak nebyť dospelým -nemyslieť na to,čo príde, keď: UVERÍMa skočím bezhlavo...Stačí len skočiť,vo víre sa točiť,topánky o číslo menšie nosiť...Veď na čom vlastne záleží?Na blate?čo smeje sa na jarnom upršanom kabáte,hoci už je leto?!Veď na čom vlastne záleží?Na rozviatej štici,na vlasoch mastnýcha či frizúre zo salónu krásy?Na vetre, čo šticu rozviala opálil líca do červena?Tak na čom vlastne záleží?Človeče! Povieš mi?!V mláke žaburina,spomienka zablúdená,každá iná...pod nohami iba hlina.Je to blato? a či špina?Hlina.Iba hlina.Iba hlina?!
Na čom záleží?
Bezbohá, nebohá, hľadiaca na Boha, bezbrehá. Zranená, zlomená, sklonená, schúlená v klbko dýcha plytko. Roztrúsená po okolí ako mnohí. Môcť tak dať sa v nohy a s rozbehom letieť svoj najodvážnejší pretek.






