Na rozcestí

Niekto vtedy pri mne bola nevedela či nechcel.Možno nedospel, nedozrel,nemohol, nesmela možno prezrel –ako na strome jablko,ktoré ktosi dávno zabudnúť odtrhol.A možno on chcelniekoho ovládaťa ja som chcela iba viesť.Podporiť, no nie pokoriť.Mala som svoju cestua on sa mi do nej vplietol –intenzívne, letmo, striedmono najmä náhle,znenazdania.Tak myslela som si,že je to preto,lebo...Lebo tak to má byť.No zistila som,že on tým –mojím hľadanýmnakoniec nebol.A potom prišiel niekto,kto ponúkol mi všetko.A ja som bola zrazu na rozcestí,či sa vrátiť tam kam sa neoplatía či skúsiť niečo nové,niečo krajšie.Len moje srdcevracalo sa neustále k minulosti.Bolo plné: lásky, nehy, smútku, nenávisti, zlosti -až počula som škripotsvojich nerozhodných kostí.Vedomie mi vraví:„Načo sa chceš eštestarým chlebom hostiť?Daj zbohom minulostia kráčaj vopredpo koľajách budúcnosti.