S tvárou pritisnutouk okennej tabuli Okasa nemo pozerám do Tebas prihlúplym úsmevom Naivných.Červeným atramentomVlčieho makuvypisujem tvoje Menona moju Kožu.Nikdy sa nezbavím Viery,že si ten Pravýzľava zo štvrtého raduv prvej eskadróne Milujúcich.Asi sme sa už kdesi stretli kedysi predtýmNaverímbohasa potulujúc po Nábreží Večného Času.Roztlieskavačkyz druhého radustratili (opäť) rytmusa Hráči so Smrťousvoju loptu...zapotrošila sa kamsipod lavicus roztopašouprvého úderu.A Ja (?) stále čakámv prvej rade zľava na (Vieru)tých, čo nezabudli (milovať).
5. dec 2012 o 09:16
(upravené 6. dec 2012 o 06:00)
Páči sa: 0x
Prečítané: 140x
Naivná etuda pre tvoje hluché Srdce
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)