Zjavil sa ktosia v očiach mal čosi –zvláštne – ako keď hviezda na Zempadne.Čosi, čo ma miatlo.Čosi hmlistéako starodávna spomienka,len neviem na čo.Chcela som do knižnice pamäte načrieť,no našla som len chabý nákres.Kdesi ďaleko,hlboko, v nekonečnezačula som svoj vlastnýnárek.Čas sa zotrel saa videla som pravek.Naozaj, neviem stále,čo to bolo,len to, že rozkrútilo sakarmické kolo.Rýchlo závratnenenávratne,svetelnou rýchlosťou.Točilo sa prirýchlo,aby vystúpiť som z neho mohla.Proste opäť mi bola prisúdenástará rola,len v inom kostýme –novodobom.Vlastne nám obom –bez pýtania.Tak znovu,prežili sme spolu to,čo kedysi dávno – len v otočených úlohách,len v zrýchlenej rýchlosti,ako keď prstom lúskneša obratom,nenávratnenezávratnevšetko zmizne...ako keď na dno studne načrieš –konečne nekonečnej,nekonečne konečnej - večne večnej.
Niekto
Zjavil sa niekto a v očiach mal niečo – zvláštne. Zjavil sa ktosi a v očiach mal čosi... Mala som z toho divný pocit - ako keď pozeráš sa na dno noci, ako keď nadýchnuť sa zrazu nevieš akoby si tápal na dne morskom zavalený tisícročným bahnom.