O strachu

Chveje sa ako uzimený vtáčika v tom strachu je menšie ako máčny máčik.Bojím sa chodiť do školy,je pre mňa jeden veľký prízrak.Môj mozok je ako preplnená izba -zbytočnostami,ktoré mám vraj vedieť.Sú uložené na poliacha ja čakám, kedy z tadiaľ vypadnú.Mám pocit, že nevmestí sa ich viac už dnu.Chcem bojovať so svojím strachom,ale neviem ako.O strachu II.Máš Strach? Tak preži si ho znova a znova,nech pominie nočná mora.Máš Strach? Tak sa naňho dívaj,predstav si, že je to výzva,ktorá Ti patría rátaj pomaly do tri.Máš Strach?Tak sa doňho ponor a dávaj naňho pozor.Len ho pozoruj,znovu a odznovu.Nemusíš s ním robiť nič.Len sa do neho ponoriťa len sa naňho dívať.A zistíš, že zrazu je tenší ako ihla.A tak chceš ho prevliecť uškom ihly.Ale zrazu vidíš,že jeho malinké častice sa niekdev diaľke roztrúsené mihli.A tak vieš, že na tento krát zmizol.Ale po ňom príde iný, nový, starodávny, staronový, novostarý.Len teraz už budeš vedieť, že nemusíš ho prevliecť uškom ihly.Budeš sa len tíško naňho dívať.Na svoj Strach.A zistíš, že On je vlastne Tvoj kamarát.