O umieraní

Teperím sa vetrom, blatom,celý života ani neviem načo.Či dostanem raz za to dačo? – chcela by som vedieť.Možno raznájdem odpoveďna otázky,na ktoré odpovedaťnik mi nevie.Menia sa predo mnou obrázkycelý životako na bežiacom páse.Často zomiera aj tá posledná nádej.Neviem, či je to krádeža koho z nej obviniť.Ktože ho vie,či aj ja nie som bez viny.Chcem zomrieťa narodiť sa znova,narodiť sa nová –celistvejšia.A dúfať, že raz budem šťastnejšiaako teraz a viem, že šťastie nedá sa ničím merať.A tak zomieram a znovu sa rodíma po svete nespokojná chodím.Chcem istotu mať pod nohamia nebojovať s búrlivými vidinami.Prosím, nech ostane to iba medzi nami... že nechápem zmysel vesmírua cítim sa, akoby som tu bola nasilu.A či silou vôle?Neviem...Moja duša stále stonea hľadá niečo nové.A možno hľadá niečo staré,čo mi je už veky vekov známe.Len v tom blúdenízabudla som na to.