Často pokúšam sa nemyslieť,no veľmi mi to nejde.Ale práve teraz sa mi to podarilo.Často kladiem si otázku:„O čom je vlastne život?“Často snažím sa nemyslieťa nejde mi to.No práve teraz,keď o nič sa nepokúšamto prišlo.Sedím tichoa vnímam len pocit -prázdno v hlave,bohato v srdci,bežiace srnky,myší chvostík,spievajúci drozdík,padajúce hviezdy,prítulné kone,krištáľový prameň,psík, čo stopy ňuší –koleso života sa krútia ja pri tom len sedím a vo vnútri som tichá,prázdna, vyprázdnená,na chvíľku nemá.Vyprázdňujem staré smútky, strachy,do srdca si vkladám slastný pocit – pokoj, harmónia.Pred rokom som bola celkom iná,nebola som ani spolovice taká živá,hoc statická som teraz ako socha.Viktória! Nad strachom som zvíťazila!
Prázdno v hlave
Lúka, lúka zelená, vetrík dieťa kolembá, myseľ sa zastavuje, čosi sa rozuzľuje a čosi sa zauzľuje. Lúka – zelená sloboda pod oceľovou oblohou, ktorá sa nad hlavami rozprestiera a zvláštny smutný pokoj so slobodou mi vlieva – do tela, do duše, do mysle.