Prechádzka ružovou záhradou

Bez toho, aby do záhrady občas vkĺzol ktosi.Ktosi nový, no z koho máš pocit,že poznáš ho už veky vekov,milióny svetelných rokov.Z koho máš pocit, že staval si s ním z piesku zámky,zbieral céčka a poštové zámky,sníval o indiánskom típí,love na bizóny,jazde na divokom mustangovi.O tom, že dobrú noc ti dajú líškya v lesnom vánku začuješ víl uspávanku.Že lôžko ustelieš si v mäkkom machua strechu urobia ti koruny stromov.A ráno zobudíš sa na šum lístia,spev vtákova cinkot lesných zvonov.Srnček na náprotivnej lúkeručaním pozdraví ťaa popod nos prebehne ti líška.Čiernobiela mačkamenom Mustafaso srdcom Arabapo dvore hrdo sa premáva.Koza Róza a Beatana úbočie štverá saa tvári sa, že tvár je nemá,hoc na turistov z úkrytu v kriačísvoje méé pravidelne bľačí.Netrápi sa, či niekomu sa to páči,proste robí si, čo si zmyslí.A ja to všetko pozorujem a ostrím si zmysly,snímam ružové okuliarea čakám čo bude.A na moje prekvapenieružová je ružovou,belasá je belasoua ranné kvapky rosypresvecuje slnce svojou krásou.Čierno-biela koza je naďalej strakatáa ja behám po potoku bosá, strapatá.