Som smutná,lebo narobíš len vietor.A zrazu tu nie je Niekto,kto by pri mne stál.A znovu som sama.Vytrhávaš ma sporadickyz mojej samotya nehľadíš pri tom na noty.Sporadicky, potešuješ ma svojou prítomnosťou.A potom, keď cítim, že vypariť sa znovu ideš,stávam sa opäť zlostnou.Na deň, na dva...A tak si stále zvykám - na Samotu -na ktorú niet lieku.Stále si na druhom brehua ja chcem kompenzovať nehu,ktorá mi tak chýba.Je to iba hra –„Na dvoch ľudí“.Raz jeden a raz druhý sa nudí.Stále svetom Jeden blúdia hľadá pochopenie – u tých Druhých.
14. apr 2008 o 20:51
Páči sa: 0x
Prečítané: 312x
Sama
Som smutná, lebo prídeš a zmizneš ako víchor. A zostane preukrutné ticho.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)