Pod lipou storočnou sedíma nad Tvojím hrobom bedlím.Kvitnú Ti na ňom kvety a lampášik Tvojej duši na cestu svieti.Nie Dedo, nemám ešte deti!Vo svete to teraz takto letí,žiť spolu nahromádke,intenzívne ale krátke.Tvoje dcéry sú pohádané,vraj kvôli svojej mame.Ale neviem, je to len taká zástena,na to, čo nazvať pravým menom treba.Že chamtivosť vystúpila v hlavnej roli,nepáčilo by sa Ti to veľmi.Tebe, čistej duši, čo si ich všetky učil, ako treba správne žiť tak, že živej duši neradno ublížiť.A vidíš, hriech je vo vlastnej rodine.Myslíš, že niekedy to pominie?Či odpustí jedna druhej a zmenia tak svoj údel?Údel troch sestier,ktoré vydali sa na scestie.
Stetnutie s Deduškom
Môcť tak objať šíry svet, šepkať slová básne naspamäť. V myšlienkach na Teba, vznášam sa do Neba a viac už vravieť netreba. Rieka času plynie ďalej, Cítim, že si tu stále. Na prahu života a smrti, čakáš na prievozníka do Ríše Hádesovej.