Tak už som tu...!

Narodila som sa dvom ľuďom –mojim rodičom,ktorí zhruba pred dvadsiatimi rokmiprišli na sveta tiež mysleli si, že to tu bude ľahšie.A teraz búšime hlavou do zemea nad svojím osudom stoneme.Narodila som sa ako otrokyňasvojej matky,a teraz ťažké jarmo,svoje aj jej, na pleciach vláčim.Narodila som sa ako otrokyňa svojej matky,ktorá myslela si, že je to správne pritiahnuť ma k Zemi,hoc bolo by mi možno lepšie v Nebi.A okovy vláčila som dobrovoľnetridsať dlhých rokovzamieňajúc otroctvo si s láskou.A teraz, keď zbavujem sa jarma,je zlostná moja mama a vydierajúc cez lásky poslahľadá vhodné slová,vhodné činy,ktoré by jej dcéru do otroctva navrátili.A ako vzďaľujem sa matke,tak približujem sa pomaličky k otcovi,ktorého kedysi dávno,keď ja a môj brat neboli sme ešte na Zemivo svojom srdci odsúdila, aby zdal sa založenej rodiny.Čo na tom, že nevznikol človek z lásky,a ani my – ja a môj brata ani oni – mama a otec neprišli sme do rodiny, kde by bolo lásky.Nenašli sme to, po čo sme prišlia tak sme teraz sklamaní.Prečo narodí sa niekto do rodiny,kde všetkého je hojnosť:lásky, nehy, úsmevov, pochvaly...?A niekto akoby prebudil sa v dobe ľadovej,kde slnko nezasvieti,nezaspieva vták,nevyrastie kvet,nezašumí strom,nezazvučí srdca zvon?Vraj vyberáme si svojich rodičov...!zaujímavé, zábavné a smutné zároveň!Pýtam sa Ťa:„Tak prečo? Prečo v mojej rodine nie je letoa ani jar nikdy nebola?Prečo pani zima v nej vždy kraľovala?Teraz hľadám vhodné slová,aby nakresliť som mohla to, čo cítim.Prečo naskakuje husia kožaa cítim iba zlosť na svojich rodičov?za to, že kedysi dávno sa spojilitúžiac po dieťatku,dúfajúc, že tak nahradia si nenájdenú rodičovskú lásku!