Tisíc kúskov

Máš rád len samotu svojua vysokú horu.Stále sa niekam štveráša márne cesty meriaš.Blúdiš na nich v kruhu bludnom,hoc tvrdíš, že nechcešodcudziť sa ľuďom.Po tvári tiekli by mi slzy prúdom,keby vyjaviť som Ti mohla smelo,čo zviera mi hrdlo.Nedostatok citu, nedostatok nehyz Tvojej strany.Ja viem, že nechcel si ma raniť.Veď ani ja Teba.Ale keďže ubližovať si už nedám,musím Ťa samého nechaťna Tvojej krížovej ceste.Možno raz, niekde,nájdeš osobu, čo vyliečiť Ťa z Tvojho chladuzvládne.Ja som to raz skúsilas niekým iným,kto srdce mi potom zlomil.Tak športku-sazku ďalej už hrať nechcem.A keby som aj chcela, tak nesmiem – kvôli sebe.Pretože bolesť sa len pomaličky vstrebe.A keby som mohla,rozdala by som sa Ti celá,no už nie som taká smelá.Raz ublížil mi niektoa zo dňa na deň,zobral mi takmer všetko:... lásku, rodinné hniezdo.A ani na slovko „prepáč“sa nezmohol.Skôr skalou by si poholako jeho srdcom.Nebolo mu ani trošku ľúto, že načieral si plným priehrštímz môjho krčaha,až nezostala žiadna vlaha.A že zrazu prach naň sadá.Dúfala som, že aspoň troškuzľutuje sa hádam.Ale márne.Aby sa mi nemálilo,tak ešte každý jeden čriepokzo zeme zdvihol,aby rozdrviť ho moholna ďalších tisíc márnych kúskov.Tisíc kúskov z kúska tisícov.