Túžba

Zrazu toľko miesta, toľko prázdnoty.Kde nachodí sa moja hviezda?Dňa ani hodiny neznám,kedy príde môj čas odísťdo večných lovíšť.Hľadám svoje šťastie na Zemia cítim sa jak bludný Holanďan –na svete celkom opustený, sám.A kruh bludnú preťať neviem,vyzerá to beznádejne.Svet má taký nekonečný rozmer.Tak sa už sama so sebou pomer.Odpusti už sama sebe, že pýtala si sa na tento svetnevediac, čo ťa tu čaká.Aká rola je tu dole pripravená,či je to pantomíma nemáa či kabaret.A že keď vystúpiš na javiskotak Ti hrdlo zvieraa premáha Ťa tréma?!Tvrdíš, že chceš prísť na koreň vecia vraví sa, že ticho liečia rany hojí?Ale keď to ticho je také nekonečne prázdneako keď hodíš skalku do studnea čakáš, kedy na dno padne,ale márne.Čakáš, kedy tíško zacinkáa vyžblnkne kvapka vodytak ako vypadne slza z Tvojho oka.Kotúľa sa po líci,ale Ty nič necítiš.Len bolesť v Tvojej hrudia srdce Ti zvieraa vieš, že raz to nevydrží a puknea rozbije sa na tisíc márnych kúskov.A zrazu Ti je ľúto.Všetkého...že svet je tak neskutočne krutý a že nevieš preťať tie gordické uzly,čo pútajú Ťak nesprávnym ľuďom,k nesprávnym veciam,k nesprávnym miestam.Ale cestu späť už neznám.Zrazu je tu nekonečnáa každá chvíľa zdá sa mi byť večná.Tak nastupujem na rozbehnutý vlakdo stanice zvanej Túžba.