Už neverím... (verzia I.)
Už neverím svojim Slzám, že vyčistia všetko, čo ostalo na Dne. Uschnem a premením sa na Prach. Nevstanem viac, ba ani s úsmevom porazených nebudem kráčať ďalej alejou. Budem sa plaziť ako had vyzlečený z kože. Bože! daj nech zaskviem sa v nových pestrých farbách páva. Už neverím Bozkom, že zavlažia záhrady môjho Srdca. Zhorím vášňou a premením sa na Popol ...v agónii králikov zvlečených z kože myknem ledabolo plecom a budem kráčať ďalej tunelom. Bez stopy zmiznem a nepoviem ani posledné ZBOHOM.