Zbavujem sa zlosti,aby žiť som mohla v radosti,v pokoji a mieri,keď sa moja Duša s mojím Egom zmieri.Niekedy som neverila v nič.Respektíve, verila som iba v samú seba.Len teraz viem, že aj mne občas pomôcť treba.A keď už nemám v sebeani špetky sily,prídu na pomoc miv pravej chvíliakési prečudesné sily.Neviem, kde hniezdia,iba chabo tušíma tak viem, že keď sado záhuby rútimznova a znova,príde opäť pomoc zhora.Už verím, vlastne som si istá,že medzi hviezdaminie sú prázdne miesta.Myslím si, že sú tam vesmírne mestáa kľukatá k nim vedie cesta.Ale kto sa vydá navštíviť ich,tomu vo tme svietia.Kto raz zakúsil ich,lákajú ho znovuako pretekárska méta.
Vesmírne mestá
Som povznesená nad to, čo bolo dakedy pre mňa predsukom. Aj keď občas neistá som si svojím úsudkom, viem, že všetko, čo sa deje má svoj význam. A že rozhodnutie moje vždy niekam speje. Či je to na sever a či severo-severo-západ. Neodháňam od seba už ani jeden splašený nápad a pokúšam sa chápať súvislosti.