Veštenie

Mám tak trošku obavy, že ak znovu padnem ako sa to asi napraví.Či sa bojím?Áno, trošku, podvedome.A že čoho? Jáj, tak toho by tam bolo mnoho! Strach, strach, samý strach!Ako ho mám prekonať?!Túžim zbúrať všetky múry, ktoré ma tak náhle zavalili.Uviazla som vo vlastnej duši,jak to bolí, ťažko niekto tuší.Zbúrať všetky závaly...len či sa to podarí?Pustiť k sebe znovu ľudskú dušu,Natiahnuť silne kušua letieť ako šíp, doďaleka, bez hraníc...od horizontu po horizont.Obletieť tak zemeguľu,pojať všetko nekonečno,vnímať chvíľu a nie večnosť.Že či je to skvelé,byť väzňom vo vlastnom tele?A či ma to ešte baví?Už vlastne neviem ani.Chcem vyskočiť z ulitya byť sama sebou: ženou,divou, hravou, impulzívnou, náruživou,ale najmä živou!ON JEJChcem Ti čítať z ruky.Čo tam bude?Neviem iste, iba chabo tuším.Mliečna dráha, čierna diera?Až mi z toho hrdlo zviera.Odpoveď je vo vesmíre,pozri, ako všetko vôkol plynie!Záruku tú nikde nenájdeš.Radšej so mnou vedno bež.Chyť ma pevne za ruku a vykroč so mnou do neznáma.Na prechádzku mliečnou dráhou.Ak chceš, zapriahnem nám koč,poháňaný snami nášho detstva.Ale ešte stále svieti Tvoja hviezda.Pozri hore!Vidíš ju tam na oblohe?!Že nežiari dosť?Možno je to na nás dvoch.Dať jej nový život,zažať Tvoju hviezdu, nech svieti nám na cestu.Na cestu životom,veselšie nám bude dvom.