Zmyselnosť bytia

Je po lete a mne na chvíľu sa opäť zdalo,že som zablúdila,že zo svojej cesty som zišlaako Maruška nachvíľu pochybila,či soľ je nad zlato.Aj ja som mala pochýb,že moje slovo nemá žiadnu váhua všetko akoby šmahom ruky bolo v ťahu.Stačil len okamih,v ktorom niekomu zdelila som pravdu.A miesto toho, aby koreňom dodal vlahu,ohňom svojho hnevurozpútal studenú emočnú vojnu.Nachvíľu, od ľakunevedela som sa z miesta pohnúť -opäť priala som si nech moje city zomrú.Bola som plná smútku, bolestia nebolo tej náplasti,čo ranu by zacelila.Srdce bolo plné emočného hlenu a ja hľadela a vzívala som k Nemu.Mala som pocit,že opustil ma.Cítila som sa viac mŕtvaako živá.Chyba!Bola to opäť len jedna z jeho skúšok -no anjel strážny ťažko mohol vtedy počuťmôjho srdca tlkot.A trápil sa nad týmako mi pomôcť.Ako ma vzkriesiť z mŕtvych,keď vlastne som nezomrela.Vlastne som bola celý čas bdelá.Len telo pokoj chceloa tak vyhlásilo štrajk,nech aj duša na chvíľu pokoj má.Prišla zima...snehová búrka,teplota pod bod mrazu kleslaaž napokon duša hlesla.Proste mrazom sa prekalila.Prišla jara ožila som celá.Zmenila som starý vyšedivený závojza lúku kvetov,vôňu pínií a levandulea teraz opäť dobre mi je.Ďakujem!Ďakujem Ti Bože!Aj Tebe, Anjel Strážny,aj Vám Pozemskí Anjeli,že pomáhali ste mi na Zemi.