Myši sa minuli

„A odkedy vedia mačky rozprávať?“ vyzvedám.„A odkedy chodia ženské samé do hory? To sa nebojíš?“ odpovedá otázkou.„Báť sa? Čoho, prosím ťa? Čo sa mi tu môže stať?“„Vraj kadečo. Ľudia sa väčšinou boja už ísť aj sami na WC-ko. Väčšinou chodia radšej vo dvojiciach.“„To hej, ale preto, lebo sa tam dobre klábosí o tom treťom čo s nimi nešiel.“„Aha, dokelu, vidím, že je to už príliš dlho ako som zdrhla z mesta. Celkom som zabudla na bontón,“ konštatuje mačka.„Čo chceš robiť s tým orieškom?“ nedá mi.„Robím si zásoby na zimu.“„Orechy? Na zimu? Pre mačku?“ čudujem sa.„Myši sa minuli, tohto roku bola zlá úroda,“ vraví mačka s pomäteným výrazom akoby trpela dlhú dobu nedostatkom potravy.„Čo si ty vlastne za zviera, mačka, či veverička?“Donedávna som bola mačka, no teraz prechádzam duchovnou transformáciou – prechodnou fázou veveričky. Môžeš si o tom viac naštudovať na nete na www.nastromy.com. Ešte že si o tom čo sa mi deje mám kde prečítať, lebo by som si myslela, že mi šibe,“ vzdychne si mačka zapaľujúc si jointa.„Prechodná fáza vravíš? A v konečnej budeš hádam lietať, nie?“ vravím s nádychom sarkazmu, ktorý mačka transformujúca sa na veveričku zjavne nepostrehla.„Jasné, buď budem bocian alebo lietajúca opica. To už závisí na sile mojej mysle a trošku aj na klimatických podmienkach. Mám čas na rozmyslenie tri mesiace.“„Tri mesiace? Nie je to málo na taký veľký skok? A nebojíš sa, že sa zle rozhodneš?“„Málo? Čosi? Ak budem meditovať denne 8 až 12 hodín tak určite nájdem správnu odpoveď na to, kto som.“„No mne je jasné kto si. Mačka, čo si myslí, že je veverička a verí, že môže dokonca lietať. Nemala by si ostať radšej pri zemi? Je to istejšie.“„Istejšie, neistejšie, čo ťa do toho? Všetci sa mi starajú do života, chcú mi vravieť ako mám žiť! A pritom sami nevedia čo so sebou! Aj ty vyzeráš ako žena, no máš na sebe nohavice. Kedysi ženy nosili sukne, chlapi gate a bolo jasné kto je kto. Teraz mám pocit, že sú okolo len samí transvestiti alebo buzeranti.“„Vieš čo? Radšej ti pomôžem zbierať tie oriešky kým sa zmeníš na toho bociana, či opicu, aby si prežila zimu.“„Ďakujem, si zlatá, ja to zvládam. Ale keby si mala na predaj dáky matroš...,“ šťuchá ma dôverne do boku poťahujúc z jointa. „Matroš? Čo blbneš!? Ja nehúlim. Síce možno vyzerám ako transvestita,“ vravím hladkajúc si fúziky, ktoré som si tento mesiac nedala depilovať „ale v hlave mám jasno.“„Vieš čo? Tak choď odkiaľ si prišla,“ kričí na mňa mačka štverajúca sa na haluz, hádžuc si to opäť dole hlavou „lebo keď sa naštvem zavolám bat-mana!“„Kľudne môžeš, ale sympatickejší mi je Super-man. Má taký inteligentnejší výraz, skoro ako ty,“ robím si žarty.„Prac sa odtiaľto, podobrotky!“ pridáva mačka-veverička na volume a hádže do mňa spŕšku orieškov. Keby sa nezjavil na čistinke diviak asi by minula celú zásobu na zimu. „Bat-mat, pomôž mi zbaviť sa tejto transvestitky!“ kričí na neho. „A čo za to? Máš tovar?“„Jasné, celé doupě. Ale najprv práca, potom pláca.“„Neblbni, čo si mačka? Daj aspoň šluka.“Je čas prchať. Šibnutú mačku zvládam ale nahúleného diviaka, čo si o sebe myslí, že je Bat-man... asi nie. Beriem nohy na plecia a prchám. Dúfam, že to stihnem kým sa dohodnú. Na rázcestí stopnem dákych hipisákov. Ponúkajú mi tri kilá marihuany. Odmietam. Vyhodia ma v meste na križovatke. Zmätená prechádzam cez červenú.„Čo chlapče? Spíš?! Nevidíš, že je červená?!“ trúbi na mňa šofér autobusu.Vchádzam do najbližšieho sekáča, kupujem si pestrofarebnú sukňu a objednávam sa telefonicky ku kozmetičke na depiláciu fúzov. Má voľný termín až o týždeň. Čo už zatiaľ to spraví nová sukňa, o číslo väčšia push-upka z Quelle a peroxid vodíka. Hlavné že viem, kto som. Do hory tak čoskoro už sama nepôjdem. Tu je to bezpečnejšie, maximálne ťa zrazí auto na červenej.„Nadychujem svetlo, vydychujem tmu, nadychujem svetlo, vydychujem tmu..., vraciam sa na Zem, všetci sa vraciame na Zem,“ preberá ma hlas gurua z meditácie.„Tak čo? Podarilo sa Vám zistiť kto ste?“ Kladie skupine otázku. Beriem spod zadku tyrkysovo-oranžový meditačný vankúšik a prchám preč. Vďaka, toto ozaj nepotrebujem. Kašlem na duchovný vývoj. Radšej ostanem nohami pevne na zemi, nechcem skončiť ako mačka, čo si myslí, že je veverička. Prechádzam si rukou zbežne popod nos, kontrolujúc, či mi tam nič neraší.„Dočerta, zase som zabudla ísť ku kozmetičke!“ Beriem do rúk diár, vytáčam číslo: „Tu je kozmetika Daniela,“ zdvihne mi záznamník „najbližšie dva týždne máme dovolenku. Sme na meditačnom kurze v Jizerských horách...“„Dočerta aj s duchovným vývojom! A ja dovtedy môžem zarásť ako veverička.“ Rezignujem. Idem do parku, sadám si pod strom na meditačný vankúšik. Čakám čo zase príde.„Nepoznáme sa? Ste mi akási povedomá?“ prihovára sa mi celkom príjemný barytón. Zdvihnem oči, chlapík v maskáčok a na čiernom tričku biely nápis Bat-man. „Ale áno, chcel si ma naháňať po lese, ale si sa zdržal, pretože si sa handrkoval s mačkou čo sa transformuje na veveričku o jointa,“ odpovedám s predstieraným nezáujmom.„Zaujímavé, nehúlil som už najmenej pätnásť rokov. Môžem si prisadnúť?“„Jasné, ak máš jointa.“„Veď som ti vravel, že....“„....si už nehúlil pätnásť rokov, ja viem, to bol hlúpy žart, prepáč. Sadni si. A čo to máš v ruke?“ ukazujem na zelený letáčik.„Ááále, to je taká kampaň pre návrat k zdravšiemu životu v prírode. Je to trošku nadsadené.“ Podáva mi neisto letáčik s nápisom: OBČIANSKE ZDRUŽENIE PRE PODPORU ZDRAVŠIEHO ŽIVOTA. NÁVRAT DO PRÍRODY, NÁVRAT K SEBE SAMÉMU. www.nastromy.com„Tak si ma chyť Bat-man,“ vydám zo seba lezúc na strom. Na najbližšej haluzi sa vešiam dole hlavou, sukňa mi zakrýva tvár, ešteže som si dnes dala nohavičky.„Čo sa týka mňa, tak tá mačka na nohavičkách je super ale ľudia sa dívajú,“ vraví mi šepotom. „Ty nie si normálna.“„Ja viem, a to som nikdy nehúlila. Jéééj, aký je svet krásny hore nohami. Tak už poď Bat-man, pridaj sa, nebuď mäkký,“ provokujem. Nebolo mu viac treba. Vyštveral sa za mnou na haluz, zavesil sa dolu hlavou a rozprestrel imaginárne krídla. Možno by sme tam viseli až do večera, keby neprišla mestská polícia aj s požiarnym rebríkom. Vraj oni proti tomu nič nemajú, len kvôli starenke čo striehla v najbližšom činžiaku na balkóne museli zakročiť. Fajn, tento víkend ma vyšiel na 400 eur za meditačný zásed plus 30 eur pokuta za pohoršovanie okolia, od sukne, push-upky a peroxidu vodíka odhliadnuc. No stálo to za to. S Bat-manom odvtedy radšej chodíme do hory, kde nás nikto nezvešiava zo stromu a nikoho nepohoršujeme. Keď máme čas zbierame lieskovce a žalude do zásoby na zimu. Myši sa totiž minuli.