Ľahšie je dávať - ako prosiť...

Pred niekoľkými týždňami mi zavolala jedna priateľka. Stretli sme sa začiatkom roku v jednej nemocnici - prvýkrát. Pobudli sme v nej spolu niekoľko dní. Rozprávali sme sa veľa - veď čo iné nám tam ostávalo mimo liečebných procesov a televízie... :)
A zistili sme, že máme na mnohé veci veľmi podobné názory. Hoci sme z odlišného prostredia, rôznych rodinných stavov, rôznych záujmov i pracovných a mimopracovných aktivít... Ale - názorovo sme často nachádzali zhody. Alebo sme sa iba dopĺňali? Už ani neviem. Ale určitá prirodzená blízkosť, ochota vzájomne si pomôcť - hoc len drobnými službami - nás tam celkom zblížila.
Naše cesty sa rozišli s výmenou telefónnych čísiel a adries - že sa určite niekedy v budúcnosti navštívime. Bývame od seba cca 60 km. Potom sme si niekoľkokrát volali a pozdieľali sa - no - akosi prirodzene čoraz menej.

Neskôr - koncom októbra sa priateľka znovu ozvala. V telefóne som vnímala jej ustaranosť. Vzápätí vyšiel najavo aj dôvod - vyslovila prosbu, či by som jej nemohla finančne pomôcť na určitý čas. Dostala sa do problémov - potrebovala požičať v priebehu 2 dní peniaze - a nemal jej už kto požičať - niekoľko sto eur. Viac ako je moja mesačná mzda.
Keď som sa vžila do jej situácie - zareagovala som: "Dobre, skúsim sa popýtať niekoho z rodiny, či by mal takú finančnú čiastku. Ja by som ti rada pomohla, ale sama mám tak akurát - a zrovna sa chystám o pár dní na dovolenku, tam ešte potrebujem... Ale skúsim. A dám ti určite vedieť, čo som vybavila."

Po zložení slúchadla som začala na plné obrátky rozmýšľať, kombinovať. Na koho sa obrátim, kto by mohol mať a požičať mi, a ja by som potom čiastku poslala jej na účet. Rozmýšľala som aj nad tým - aby som neťahala "tretiu stranu" do prípadného rizika (prosba bola nečakaná a priateľka predsalen nie až tak i mne známa v takejto špecifickej oblasti). Nastalo kombinovanie, prepočty, čo mám na účte, čo všetko ma čaká uhrádzať do najbližšej výplaty - a nakoniec som sa rozhodla. Sama jej požičiam celú čiastku. Vyjde to dosť na tesno - ale - urobím to. Mala som zhodou okolností u seba všetky potrebné doklady, aby som vykonala úhradu cez internet - tak som konala. Potom som priateľke už len zavolala, že som peniaze previedla na účet, ktorý mi pri prvom telefonáte nadiktovala. Z jej hlasu i reakcie bolo cítiť prekvapenie, že som to stihla ešte v ten istý deň. Trošku vtedy do mňa zavŕtali pochybnosti.
Horšie prišli - keď iní v mojom okolí - keď sa to dozvedeli - reagovali: "A ty si cudzej osobe požičala takú čiastku? Veď ju skoro nepoznáš... No - ja by som vo vlastnej rodine mal problémy požičať - aj iní majú zlé skúsenosti - a ty takto?" A krútili hlavami.
"Nuž - tak som sa rozhodla, konala, a teraz už nič nezmením. A - ja jej verím."

Samu seba som akoby utešovala - ak nakoniec na to doplatím - bude to len moja skúsenosť a hoci pre mňa dosť veľká strata - aspoň iných tým nezaťažím. Červíky pochybností po "neschvaľovacích" reakciách robili svoje. Horšia situácia prišla - keď mne samej nastali nepredvídané výdavky. No povedzte - mala som pri prepočtoch rátať aj so zlomením zuba? Chodím nezmluvnému lekárovi - tak tam určitá - skôr väčšia čiastka - "padne" vždy... Alebo - hotovosť na dovolenku v cudzej mene - že mi nebude stačiť tá základná - ale bude treba nakoniec ešte vyššiu? Takže - pomaly ale isto nastávala situácia - že sama som "kŕkala"... Čo teraz? Neskoro plakať, priateľka mala termín splatnosti dlhší - rozhodne nebudem ešte aj ju znervózňovať pýtaním späť - musím teraz i ja okúsiť "chlebík" prosiť druhých o finančnú výpomoc.

Poviem vám - bola to dobrá skúsenosť. Spoznala som "na vlastnej koži" - že nakoniec je oveľa ťažšie prosiť druhých o finančnú pomoc - ako ju poskytnúť. Zakúsila som - čo je to rátať každý cent, ako prežiť s pár eurami niekoľko dní. Aj - odcestovať na dovolenku s 28 eurami na účte, ktorý zúfalo pýtal doplnenie na nastupujúce platby. Spoznala som však aj ochotu a pomoc ľudí okolo mňa - kolegyne, kolegu, priateľky, sestry, rodiny... Každý z nich mi svojím spôsobom pomohol prekonať toto - síce krátke (cca trojtýždňové) - ale pre mňa nečakane zložitejšie obdobie.

A - ako to nakoniec skončilo?
Priateľka mi v dohodnutom termíne peniaze vrátila späť na účet, viackrát mi SMS-kami i v telefonáte ďakovala za túto pomoc. Aj moja výplata prišla na účet v správny čas. A svet bol zas o niečo krajší. A ja bohatšia o "obojstranné" skúsenosti. Takže - nebanujem.;)