Nemám rád internetové diskusie preto, že tam ľudia dokážu napísať veci, ktoré by v mnohých prípadoch do očí nepovedali. Ten falošný pocit anonymity niekedy vyplavuje z ľudí také bahno, že až. Radšej si preto vypučujem názory ľudí naživo. Chodím na každú projekciu filmu osobne, zaujíma ma spätná väzba ľudí, zaujímajú ma ich bezprostredné reakcie, keď vyjdú z kina. Stojím tam v žltej veste z filmu a pýtam sa, či to bolo v pohode a tak. S niektorými sa aj odfotím. Vysvetľujem, že Kittner je s tým naozaj v pohode, že osobne poznám ľudí s telesným postihnutím, ktorí sú oveľa viac nad vecou ako si len my zdraví dokážeme predstaviť, a už niekoľkokrát som ľudí presviedčal, že áno, je to pravda, naozaj som chcel ten prvý film dokončiť, nebola to len zámienka na nakrútenie tohto druhého,)
Mňa ako diváka by to bavilo, porozprávať sa o filme s jeho autorom. Často a rád o filmoch, ktoré som videl, diskutujem a iba hádam, čo asi ako vznikalo a prečo urobil niečo tak a prečo nie inak a ták… Vidím, že to baví aj niektorých našich divákov, veď tí, ktorí nechcú so mnou hovoriť, ma môžu pokojne obísť.
Okrem okamžitej spätnej väzby, ktorú dostávam (a veľmi sa z nej teším), je môj osobný vklad aj o tom, že nemám problém sa postaviť za svoje "dielo". Nehanbím sa zaň. A dokážem zniesť kritiku, diskutovať o slabinách filmu, sám viem, že ich je oveľa viac ako si doteraz všimli diváci. Som presvedčený o tom, že je pre akúkoľvek značku, či produkt dobré, ak za ňou stojí konkrétny človek. Cítim sa komfortnejšie, keď viem, že tento konkrétny kuchár mi navaril v reštaurácii, dôverujem viac firmám, ktorých majitelia alebo riaditelia sa neboja vyjsť pred ľudí so svojimi novými produktami či názormi. Mnoho takých značiek, ktoré silnou osobnosťou nedisponujú, si ich do svojich reklám musia kúpiť. Áno, je to dvojsečná zbraň, lebo ten konkrétny človek nemusí byť každému sympatický, aj keď má super produkt, ale je to presvedčivejšie a úprimnejšie.
Verím aj tomu, že autor je neoddeliteľnou súčasťou svojho diela a pokiaľ o ňom niečo vieme, môžeme si ho pochytať, pokecať s ním, dokážeme jeho tvorbu vnímať v širšom kontexte. Fungovali by Warholove obrazy aj bez Warhola takisto? Verili by sme Hemingwayovi, aj keby sme nepoznali jeho príbeh? A čo Woody Allen? (Túto časť som sem napísal pre kritikov môjho ega, že hen ku jakým pánom sa prirovnáva úbožiak,)
Vidíme sa cez víkend, budú to posledné dve projekcie filmu Prvý slovenský horor v kine Lumière. Ja budem ten v žltej veste,)
Viac o filme na www.prvyslovenskyhoror.sk a na Facebooku filmu. Lístky do kina si môžete rezervovať tu.
