S priateľmi som založil reklamnú agentúru Respect APP a som prezident Klubu reklamných agentúr Slovenska. Bol som spoluiniciátor Výzvy k ľudskosti a založil som medzinárodnú databázu charitatívnych kampaní GOODEAS.org. Po komédii o neexistujúcom filme s názvom Prvý slovenský horor dokončujem smutnú komédiu o nezmysle života a smrti La Dolce Morte. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Filmy, O reklame, New York Festivals, O inom, Inšpirácie, Absurdity
RTVS je v najlepšej kondícii v akej kedy bola. Som presvečený o tom, že potrebuje v tomto trende pokračovať. Preto som napísal všetkým poslancom NRSR výzvu na podporu toho najlepšieho odborníka, ktorý doteraz stál na jej čele.
Tento text píšem pri mori. Teplota sa tu vyšplhá na 16-20 stupňov. To, že nebudem zimu tráviť v Bratislave som si predsavzal minulý rok, keď som mrzol v šedej depke. Inak som si veľa nesľuboval. Ale rok 2015 vyšiel nakoniec dobre.
Pred pár dňami sme zverejnili výzvu, v ktorej sme sa rozhodli apelovať na dobro v nás. Žiaľ, v reakciách na túto občiansku iniciatívu sa vyplavilo aj veľa zloby, nenávisti a otázok. Tu sú odpovede na najčastejšie z nich:
V malom mestečku sa každý rok koná neonacistický pochod. Tentokrát sa však niesol v úplne inom duchu ako obyčajne. Neonacisti na ňom vypochodovali peniaze pre organizáciu, ktorá bojuje proti nim.
Naša paradokumentárna komédia si z 55. ročníka medzinárodného festivalu filmov Zlín Film Festival odniesla prvú cenu v súťaži Dúhová kulička. Prvý slovenský horor teraz nájdete aj medzi filmami na Sme.
Už od detstva, vlastne odkedy som spoznal Vila Lauka v Košiciach. Keď písal do Večerníka o našej výstave.
Pred viac ako desiatimi rokmi sme s Viliamom Laukom dostali Aurela za obal albumu Automati skupiny Puding Pani Elvisovej. Rok na to som bol na túto cenu nominovaný opäť s albumom Nenudín pre Polemic. Trvalo mi desať rokov, kým som vytvoril ďalší obal cédéčka. Tentokrát pre Andreu Bučko a jej album Polarity.
Isn’t It je podľa mňa jedna z najsilnejších súčasných slovenských skladieb, latku nasadila tak vysoko, že bolo pre mňa oveľa jednoduchšie ju týmto videoklipom podliezť, ako prekonať.
Rozhodol som sa vydať dévédéčko s filmom Prvý slovenský horor s podporou fanúšikov. Zbieram na to peniaze a ponúkam k DVD všeljaké odmeny: sadu paštét z filmu, žltú vestu, v ktorej som prežil celé nakrúcanie (tú ale nedám lacno), rekvizity z filmu podľa vlastného výberu režiséra, podpiskartu Martina Kittnera, či pozvanie na kebab. Pozrite si aj špeciálne videá, ktoré sme pre tieto účely nakrútili.
Včera som si vypočul kritiku na to, že moje promo okolo filmu Prvý slovenský horor je už viac o mojom egu ako o tom filme. Takouto optikou by sa dalo povedať, že celý ten film je egohonka. Jediné, čo trochu nesedí je to, že ten film je o mojom zlyhaní, nie o tom, aký som super. A zlyhanie nie je veľmi často vnímané ako niečo, čo vzpružuje ego. Či?
V bratislavskom kine Lumière sme odpremiérovali film Prvý slovenský horor. Nebojte, je to komédia, aspoň mi to zatiaľ všetci hovoria. Smiali sa ľudia a nielen Kittnerovi, hlavne zjavne na mne. Okej, veď koledoval som si. Koledujem si o to denne o 20.30. Aj dnes.
Mnohí z tých, ktorí videli ten film Prvý slovenský horor sa pýtali na soundtrack (dobre, traja asi,). Ten je mocný, keďže okrem slovenských hudobníkov prispeli autori z Ameriky, Ruska, Košíc či Bristolu. Veď kliknite a budete počuť.
Keď som zháňal peniaze na Fabriku smrti, skúsil som všeličo. Ako povedal náš pán premiér, pri ekonomických otázkach nemáme nasadené nejaké ideologické okuliare, pozeráme sa na všetky štyri svetové strany. Tak som sa pozrel na ďaleký východ a zavolal som Mikulášovi Varehovi.
Prvý slovenský horor má za sebou premiéru. V Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach ho v rámci Art Film Festu prvýkrát videlo náročné publikum. Tešíme sa najmä z tohto: plná sála, smiech od úvodných titulkov a nikto nás neopľul.
Teraz už viem, že to bola blbosť, ale v čase, keď som sa snažil vyprodukovať Fabriku smrti a nemal som peniaze na rozhadzovanie, sa mi zdal nápad, osloviť telesne postihnutých na to, aby hrali “naporcované” obete kanibala celkom k veci. Áno, viem, že za to pôjdem minimálne do pekla. Prvý slovenský horor aj so scénkou v paratelocvični uvidíte už čoskoro na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach.
Snažil som sa vyprodukovať prvý slovenský horor Fabrika smrti. Stále nie je dokončený. Prečo a čo všetko som pri tom zažil, uvidíte vo filme s názvom Prvý slovenský horor. Už čoskoro na Art Film Feste.
Niekedy som si hovoril, že urobím maximálne jeden klip ročne. Robím ich ešte menej. V prípade Pudingu pani Elvisovej sme s Yolkou urobili viacmenej náhodne, Polemic s Dr. Ring Dingom už bol taký vážnejší, ale najviac energie, času a úsilia ma stál klip pre Andreu Bučko.
Áno deti, je to potvrdené! Vo filme Prvý slovenský horor, ktorý je už na 90veľa percent hotový, a ktorý čoskoro niekde uvidíte (asi), bude aj Moby.
Zdá sa, že niekoho veľmi veľmi poburuje, ak si niekto robí srandu z hymny. Áno, je to štátny symbol a tak, ale hádam to nie je až také vážne. Na druhej strane je to možno signál, že asi žijeme v šťastnej krajine, kde niet veľkých problémov, a preto môžeme z tých malých urobiť veľké. Ale o niečom inom som chcel: podľa mňa si my robíme väčšiu srandu nielen z českej hymny, ale aj z Čechov samotných. Veď kliknite ďalej.
Od roku 2004 som sem písal, ale už je všetko inak. Stále robím reklamy, prezidentujem v ADC a robím aj filmy, ale píšem o tom na úplne inom blogu. Doteraz mi však chodia hlášky odtiaľto tak vám sem napíšem, že kde ma nájdete:
