Hneď v januári sme dali von druhý klip pre Andreu Bučko Isn't It. Ten prvý sa mi páčil trochu viac, veď pozrite Be my lover. Viac som o tom popísal na svojom blogu, sú tam aj fotky a ták. Andrea vydala aj album, ktorému som robil obal, nakoniec som mal tú česť pokrstiť ho objatím. To bol taký ľahký rozbeh. Andrea je dnes v Paríži a teším sa na hudbu, ktorú robí do môjho nového filmu. O ňom neskôr.
Vo februári sme si s Yolkou v Prahe preberali ocenie Zlatá pecka za kampaň Keby som bol gej/lesba zmení sa niečo? Som rád, že sa naša agentúra už mnohokrát postavila na stranu tých, ktorých je menej, či slabších. Veríme, že každý človek je jedinečnou osobnosťou a každý z nás si zaslúži úctu, slušné zaobchádzanie a toleranciu. Som rád, že sa k tejto myšlienke prihlásilo veľa osobností, ktoré neváhali riskovať svoju popularitu a stali sa ambasádormi kampane. Heterosexuálne orientovaní sa postavili za homosexuálov. Viac o kampani sme písali na blogu Respect APP. Bola to pecka,)
Vo februári sme rozbehli aj kampaň pre Slovenskú alianciu zriedkavých chorôb s názvom Zriedkavé ležanie. Jej cieľom bolo upozorniť na veľké množstvo zriedkavých chorôb, ktorým sa však nedostáva dostatok pozornosti. Moja obľúbená fotka s baleťákmi vznikla vďaka podpore SND, video o kampani je tu.
No ale nebolo to všetko také vážne. Podarilo sa mi naštartovať prvú mopsliu televíziu PUCOTéVé. Celkom ma baví nahrávanie a najmä dabing drbnutých psích videí,)
S projektami Braniho Gröhlinga sa nám inak celkom dobre darilo. Kampaň Ak by som bol gej/lesba..., ktorú Brani inicioval, vyhrala okrem českej Zlatej pecky aj na slovenskom Zlatom klinci. Zároveň si za štúdio krásy Pierot prevzal ocenenie na súťaži Múza merkúra a druhé miesto v kategórii Top značka v obchode. A ďalšia kampaň, ktorú sme pre Braniho robili na podporu remesiel si odniesla druhé miesto v hodnotení Top kampaní roka, ktoré udeľuje Trend. Fajne fajne.
Priamo z pódia Zlatého klinca som si odbehol na iné pódium. Krstil som nový album Pudingu pani Elvisovej - Tektonická platňa. Pudingi mám rád od detstva, chvíľu som im robil aj šoféra, s Vilom Laukom sme vyhrali Aurela za obal ich prvého cédéčka, jedno z mojich najobľúbenejších respectových videí je PPE Fiction, jednoducho láska. Odniesol si to však jeden z klincov, ktorý som rozbil na afterke...
No a keď už sme pri tých oceneniach, podarilo sa nám vyhrať aj na filmovom festivale v Zlíne. Duhovú kuličku za najlepšiu filmovú kampaň sme dostali za Prvý slovenský horor - film o neexistujúcom filme. My máme peknú cenu, oni peknú webku,)
Leto bolo už pokojnejšie. Ako prezident KRASu, ktorý je v rámci AAA reprezentantom najprestížnejšieho festivalu kreativity na svete Cannes Lions, som mal tú možnosť vidieť tie najlepšie práce z celého sveta, vidieť prednášky top kreatívcov a stratégov, ale aj iných hostí festivalu. Vidieť a počuť naživo Jamieho Olivera, ktorý už cituje sám seba, nebola až taká sranda ako Pharrell Williams, ktorý, zdá sa, sa borí s podobnými problémami ako my: presvedčiť ľudí (producentov, vydavateľstvá, investorov,... jednoducho svojich "klientov") o tom, že to, čo robí a chce urobiť, bude dobré a úspešné. Sranda. Najvtipnejší však bol Marilyn Manson. On je viac stratég ako hudobník. Aspoň podľa toho čo hovoril, najprv rieši svoju značku, brand, potom vizuál a nakoniec hudbu, ktorou sa vraj len snaží nepokaziť celkový dojem...
V júni bola aj jubilejná Voices lajfka. 40-ty krát sa podarilo našim kamarátom z neziskovky Voices (v ktorej mám tú česť od jej vzniku asistovať v správnej rade) uskutočniť multižánrový projekt na podporu a propagáciu zaujímavých projektov z oblasti kultúry, či pomoci iným. Teší ma, že napriek všelijakým peripetiám, ktorými si NGOčky na Slovensku musia prejsť, majú títo pozitívni ľudia stále energiu prinášať nové veci a pomáhať pri tom iným.
V septembri sa po niekoľkomesačných prípravách konečne naštartovalo nakrúcanie môjho nového filmu La Dolce Morte. Rozhodol som sa nakrútiť film, smutnú komédiu o nezmyselnosti života a smrti - ale nebude to vážne,) Nakrúcali sme v Taliansku, prevažne v Toskánsku, kde je všetko krásne. No, nebude to klasický slovenský film... Na jar pokračujeme v točení a verím, že to toho roku dokončíme. Teším sa na to.
Koncom roka však prišla skutočná depka. Umierajúce deti pred naším prahom nás prinútili k tomu, aby sme iniciovali Výzvu k ľudskosti. Strašne rád by som bol, keby som nemusel nič také robiť, ale žiaľ samotná udalosť a plus komentáre k tragédii v pašeráckej dodávke neďaleko našich hraníc nás - skupinu kamarátov (group of friends, ako nás nazvali v BBC) - nenechali chladnými. Za podpory viac ako 10 tisíc ľudí a množstva známych osobností na čele s prezidentom SR sa nám podarilo aspoň trochu vyvinúť tlak na vládu SR a hľadať riešenia a pomoc tým, ktorí to bezprostredne potrebujú. Tým, ktorí utiekli s rodinami, deťmi pred vojnou, tým, ktorí už sú tu v Európe a trpia. Nie som politik, špecialista na bezpečnosť a zahraničnú politiku, neviem kto za to môže, nemám možnosť riešiť veci tam kde sa stali, jediné čo môžem robiť je pomôcť tam kde viem a tak ako viem. Obviňovaní sme boli zo všeličoho, snažil som sa aj odpovedať na mnohé otázky, ale pre mňa bola najzásadnejšou táto: či sme ako národ, spoločenstvo, ľudia, schopní pomôcť tým, ktorí to teraz akútne potrebujú, či sme naozaj adekvátnou súčasťou tej najrozvinutejšej kultúry na svete, či si ako občania EU zaslúžime tú Nobelovu cenu za mier a či patríme k špičke civilizácie na svete a vieme to dokázať vo chvíľach, keď je treba konať...
Reakcie boli rôzne, argumentovali sme veľa, z komunikačného hľadiska to bol fajn case, ale o to mi vôbec nešlo. Zistil som, že kde žijem, ako veci vidia ľudia okolo mňa, moji priatelia, kamaráti, známi, medzi nimi niekoľko politikov, a tak sa mi zdá, že mi je lepšie keď si poviem, že OK, som asi Európan...
Teším sa na rok 2016. Spomalím. Budem oveľa viac selektovať s kým sa stretnem, čomu sa budem venovať, akú reklamu a pre koho urobím, dokončím ďalší film. Bude to OK. Stále mi svieti na hlavu slnko, čítam si a pijem chianti. Dobré to je. Treba asi robiť to, čo vás baví a čo chcete, nejak vyplniť ten čas od pondelka do nedele, od januára do decembra. Potom to bude všetko ešte lepšie. Hádam,)
