... keď sa dusíme pričasto ranným kašľom,
... keď sa nezmestíme už ani do najväčších riflí po kritickom povianočnom období
.... keď nevyšliapeme bez fučania ani prvé poschodie a tak podobne ....
Obete vlastnej voľby. Či štýlu života. To sme vlastne my všetci. Veď je to pravda, načo zapierať. Asi každý, vrátane ortodoxných vegetariánov alebo znalcov racionálnej výživy, z času na čas zavrie uši pred hlasom odborným a pochrúme za misku čipsov pri telke alebo neodolá strašne mastnému paprikovému bôčiku, na ktorom je zdravý asi len cesnak. To by ešte šlo - občasné hriechy s veterníkom na tanieri alebo kopcom jahodovej zmrzliny v pohári. Horšie, ak podobné neresti páchame dennodenne. A učíme to aj naše deťúrence, ktoré sa pomaličky rozkošne zaokrúhľujú, až radosť pozerať. Teda zatiaľ. Pribúdajúcimi rokmi sa ružolíci anjeličkovia menia na mohutných tínedžerov a potom ešte objemnejších dospelákov. Všetko ašpiranti na medicínske kalamity a pohromy, prípadne aj totálne apokalypsy. Ktoré si mnohí ešte privolávajú cigaretkou na dva ťahy a pravidelným „do dna, priatelia".
Nebojte sa, nebudem teraz strašiť zoznamom ochorení, ktoré ambulancie všetkých našich nemocníc zapĺňajú pacientmi s diagnózami od výmyslu sveta. Mohla by som. Ale nechcem. Skúsim to taktne a decentne bez hlásnej trúby. Iba takým malým testom znalosti vlastného tela a jeho parametrov. Spýtam sa teda - poznáte svoj aktuálny krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukru v krvi? Že si pamätáte všetky údaje o svojom fiate a ovládate recepty na osem druhov vianočného pečiva naspamäť? A vy zase odrecitujete dátumy narodenín celej rozvetvenej rodiny alebo porozprávate na šup 30 vtipov o blondínkach? Hm, zaujímavé, ale v tomto prípade nepodstatné. Len pre istotu uvádzam optimálne hodnoty biologických parametrov, ktoré nehodno prekračovať. A v prvom rade, samozrejme, ich treba zmerať. Napríklad u svojho praktického lekára, keby niekto nevedel.
krvný tlak: 120/80 mmHg
cholesterol: do 5,0 mmol/l
cukor: do 6,5 mmol/l
Tieto čísla by mali byť celoročným hitom, ktorý si budeme ako otčenáš opakovať každý deň. Nestačí si len občas potichu, aby nikto nepočul, povedať: už nebudem jesť o polnoci, s fajčením je koniec, začnem sa dívať na stromy zblízka, od zajtra ignorujem výťah v práci ... Dobré trefy, no často plané sľuby bez šťastných koncov.
Katastrofické decembrové scenáre o zaručenom konci sveta sme v zdraví, najmä duševnom, prežili, môžeme preto prejsť od makro problémov sveta k mikrobiologickej podstate nášho organizmu. Pretože tam sa iba nepíšu katastrofické scenáre, tam sa deje skutočne hororová realita a navyše pod naším režisérskym účinkovaním. Takže konečne s plnou zodpovednosťou a úprimne, už žiadne divadielko, ale nekompromisný chirurgický rez! Urobme skutočnú zmenu a vyplňme celý rok úžasnými januárovými predsavzatiami! Na to však nebude stačiť len naštartovať, pretože mnohým veľmi rýchlo dôjde palivo alebo sa im vybije batéria. Nevyhnutný je tvrdý reštart a v niektorých prípadoch treba dokonca nainštalovať nový softvér alebo vymeniť hard disk. Či skôr celú hlavu. Inak, komu niet pomoci ....
