Podobu rozprávkovej príšery, ktorá vzbudzuje hrôzu a zhnusenie už na prvý pohľad, evokuje jeden zaujímavý fenomén vo verejnom živote nášho štátu. Nevšimli ste si, ako sa s odstupom mesiacov alebo rokov objavujú na verejnosti vždy tí istí ľudia? Ja už roky sledujem tieto často nekompetentné a neprofesionálne, ale snaživé a karieristické osôbky, ktorým však nechýba správny okruh vplyvných známych. A tiež dávka nezdravej bezočivosti a nemiestnej suverenity. Raz si ohrievajú teplú stoličku v predstavenstve veľkého podniku, potom „zachraňujú" daňový systém a napokon sedia ako pena na tlačovke vedľa nejakého politika. Ďalší kedysi privatizovali, potom robili poradcu nejakého poradcu, neskôr to skúsili vo verejnej správe a najnovšie sa hrajú na profesionálov v audiovizuálnych médiách. Iný sa zase zviditeľnil v riešení konfliktu s neprispôsobivými spoluobčanmi, aby napokon trónil na kandidátke novej strany. A jedna sa kedysi prezentovala v ľudových reality šou do neba volajúcou primitívnosťou a neskôr sa s trúfalosťou sebe vlastnou cítila byť minimálne predsedníčkou parlamentu. A tak ďalej, a tak ďalej ...
Tragikomické divadielko, v ktorom sa rovnakí herci snažia hrať všetky hlavné úlohy. A často ich, žiaľ, aj hrajú, pretože si ich navzájom doprajú. Keď už na seba toľko vedia alebo sa inak potrebujú. A tak sa nám v pravidelných intervaloch podsúvajú stále tí istí ľudia. Že zlyhal ako riaditeľ odboru na ministerstve? Nevadí, pomúti chvíľu vodu na dobrej pozícii v okresnom sídle, aby neskôr prišiel späť do hlavného mesta, kde mu už chystajú lukratívne bidielko v štýle za málo muziky veľa peňazí. Zdiskreditoval sa ako novinár vo funkcii hovorcu politickej strany? Žiadny problém, znovu bude písať vášnivé politické komentáre ako publicista v niektorom z denníkov. Bola hlavnou aktérkou v afére s financovaním sociálneho zariadenia? Nič to, dnes je v pohode zašitá v nejakej nebankovke a už si brúsi pazúriky na pozíciu šéfky kancelárie ministra financií. Drak sa vracia. A zoťaté gebule mu vždy znovu narastú. A ako v rozprávke, sú ešte agresívnejšie a strašidelnejšie. Tiež ma chytá hrôza, keď sledujem, ako tomu monštru alebo i ďalším lokálnym aj po odseknutí vyklíčia vždy nové hlavy, ale s rovnakými tvárami. Priam horor, ale nie na americký, lež na slovenský spôsob.
