Ešte sa to ani riadne nevyliahlo z politickej škrupinky a nevydralo školácke gate poslanca a už sa to cíti byť povolaným prezidentom našej malej stredoeurópskej krajinky. Hoci podľa dikcie a povýšeneckého štýlu komunikácie by určite zvládol aj rolu „emerického mister prezidenta". A možno aj pána celého sveta. Alebo skôr pána prsteňov?
Fakt je to až smiešne. Čo iné našincovi, sledujúc vývoj na politickej scéne, zostáva. Len sa pobaviť nad trápnym správaním jedného z kandidátov na prezidenta, ktorý sa už, pravdepodobne, ním cíti byť. Či ho nekritickým postojom nadopovali všetci, ktorí potrebovali rýchlo nejakého neskorumpovaného politika ako vhodného kandidáta, keď sa robil zoznam, alebo si pán Procházka memoruje svoje prednosti každý večer pred spánkom ako otčenáš, ale v každom prípade sa nedá si nevšimnúť u neho osobnostný posun. No skôr smerom dozadu. Pretože pred rokom to bol vcelku zaujímavý vysoko vzdelaný mladý muž s vlastnými názormi, ktoré aj dokázal presadzovať dosť nekompromisne a pritom objektívne s použitím dobrej argumentácie, no dnes sa punc originality z neho vytratil. Nainfikovaný prezidentskou infekciou, ktorá postihuje najmä mozgové bunky, takmer každé vystúpenie pred kamerami podriaďuje svojim ambíciám stať sa prvým mužom krajiny a zdá sa, že je aj neskromne presvedčený o nevyhnutnosti výsledku volieb vo svoj prospech. Veru, v priebehu pár mesiacov sa nám pán Procházka nafúkol do enormných rozmerov žirafy na skákanie v detskom lunaparku. A tá má ďaleko k žulovej soche, rýchlo spľasne.
Škoda ho. Býval to inteligentný človek, ktorého sa vyplatilo počúvať. A dnes? Už sa ani nedá brať vážne. Ale u širokých más by ešte mohol mať šancu. Možno nie ako prezident, ale ako komik. Keď nás už Louis de Funès opustil ....
