Som v tejto téme amatér a na posúdenie podobných problémov používam sedliacky rozum. Ale už po prvých správach o ebole som predpokladala, že sa bude diať zo strany kompetentných niečo konštruktívne. Že časť Afriky, kde vypukla epidémia smrteľnej choroby, bude dočasne izolovaná, a ekonomicky silné a politicky vplyvné krajiny sa budú všetkými možnými prostriedkami snažiť šírenie choroby zastaviť. Stalo sa však niečo úplne absurdné. Nerozumela som, prečo o niekoľko týždňov začali dobrovoľne rozvážať pacientov po všetkých kontinentoch a neliečia ich radšej v Afrike. Na dôvažok sa kontaminovali aj zdravotné sestry v USA a v Španielsku, pretože v renomovaných nemocniciach nemali vytvorené ani dostatočné štandardy pre manipuláciu s nebezpečne nakazeným pacientom, ktoré by zdravotníkov ochránili. Hazard s prívlastkom všeobecné ohrozenie.
V septembri moje myšlienkové pochody verejne potvrdil známy český epidemiológ, ktorý kritizoval správanie politikov a hláv štátov a označil za nezodpovedné, že z postihnutej časti Afriky majú možnosť ľudia cestovať do celého sveta a že svojich občanov, ktorí pracovali ako misionári či zdravotníci v Afrike a nakazili sa ebolou, prevážajú do materských krajín na iné kontinenty. Namiesto toho, aby spojili sily a finančne i odborne zabezpečili čo najkvalitnejšiu liečbu všetkých nakazených ľudí v postihnutej časti Afriky. Aj vytvorením špecializovaných pracovísk v nemocniciach s potrebným zariadením a s odbornými zdravotnými tímami.
Aktuálne sa nechala počuť aj Svetová zdravotnícka organizácia a označila súčasnú epidémiu eboly za "najvážnejší akútny stav zdravotnej núdze zaznamenaný v modernej dobe". Vyzvala zároveň k riešeniu problému na medzinárodnej úrovni. Konečne sa spamätala, ale dala si načas, podobné vyhlásenia mali prísť omnoho skôr.
Povedzme si to na rovinu. Za posledné mesiace sa diali dve zlé veci vo vzťahu s ebolou. V prvom rade nechali ostatní okrem základnej pomoci postihnuté krajiny v ich smrteľnom probléme zmietať sa takmer osamelé a navyše neurobili nič radikálne, aby zabránili šíreniu tohto vážneho, vysoko nákazlivého a smrteľne nebezpečného ochorenia do ostatných krajín. Dovolím si tvrdiť, že máme ešte stále šťastie, že štatistika nie je desivejšia a že nás mor 21. storočia nekosí podobne ako tie historické. Pretože ľudia v stredoveku doplácali síce najmä na nízku úroveň hygieny, no zvykli sa premiestňovať len v malých skupinkách koňmo a hlavne pešo. Zatiaľ čo v súčasnosti brázdia denne celým svetom státisíce ľudí. Len si predstavme všetky tie preplnené metrá, železničné stanice, vlaky a hlavne letiská a lietadlá s pestrou zostavou cestujúcich všetkých farieb a národností, vrátane tých afrických.
A možno som naivná a môj „sedliacky“ rozum nie je schopný pochopiť a hlavne akceptovať čudné hry mocných vrátane farmaceutických firiem a ich ekonomických záujmov v súvislosti s epidémiou eboly i Afrikou samotnou......
