No pozrime len, aké jednoduché. Hodiť to na Šatana, ktorý bol obeťou neadekvátnej agresivity na ľade a nešportového správania bývalého parťáka. Asi sa mal nad jeho zlyhaním povzniesť a zabudnúť na bolesť i zdravotné komplikácie, dať si spolu jedno pivo, potľapkať sa po pleci a ísť ďalej. Ale on to neurobil. A nahral tak pánu Vůjtekovi, ktorý ani nemal pri nominácii veľkú dilemu. Nebude si predsa komplikovať život dvoma rozhádanými hokejistami, vezme len jedného. A samozrejme, že Cháru, ktorému to teraz tak dobre strieľa. Český kauč sa však poriadne sekol. Lebo Chárovi sa v Soči puk na hokejku až tak majstrovsky nelepil. Asi sa mu lepšie triafa za americké doláre, to je silnejšia motivácia.
Napokon, nepochlapili sa na výnimky ani ostatní. Ale ako vždy, ryba smrdí od hlavy, debakel slovenských hokejistov preto padá na tú Vůjtekovu. A ten zlyhal aj ľudsky. Lebo ani po funuse nedokázal povedať otvorene, priamo: „Zle som to odhadol, vybral som nesprávneho kapitána, urobil slabú zostavu, neúspech hokejistov je z veľkej časti moja vina. Nemusíte ma však hneď vešať, sám odstúpim z pozície trénera národného hokejového tímu.“ Takéto slová si však žiadajú chlapa a tým súčasný reprezentačný tréner v mojich očiach určite nie je. Mimochodom, hokejisti sú vraj tvrdí chlapi. A tiež profíci schopní zvládnuť fyzickú i psychickú záťaž. No, neviem.....
