Už mu nestačilo ojazdené služobné auto, ako malý chlapec zatúžil po novej limuzínke. Ja ju chcem, dupol si svojou akademickou nôžkou na akademickej pôde. Aj ju dostal. Konkrétne mercedes Benz za 63-tisíc eur. Dopredu pre istotu v prípade klasických komentárov niektorých komentátorov, podotýkam, že mu ju vôbec nezávidím. Pravdu povediac, nerozoznávam túto značku od inej automobilovej celebrity a už vôbec nechápem tie hviezdne sumy za dopravný prostriedok, ktorým sa premiestňujeme z bodu A do bodu B. Ale žasnem, koľko eur sa zrazu našlo na túto, nie až tak nevyhnutnú položku na univerzite, ktorá už roky skuvíňa, že má nedostatok financií. A ešte viac žasnem, ako sa prevrátila rétorika pána Mičietu. V roku 2010, keď bol za rektora zvolený, povedal, že sa „sústredí na skvalitnenie práce a aspoň udržateľný rozvoj financovania univerzity“. A v súvislosti s fungovaním významných odborných pracovísk zároveň skonštatoval, že „dotácie sú tak nízke, že nestačia ani na ich základnú prevádzku“.
Nuž, zdá sa mi, že prekliato nízko klesol sám rektor. Aj jemu je zrazu bližšia košeľa ako kabát. Čo na tom, že chýbajú peniaze na dôležité projekty a že všetky fakulty musia šetriť, kde sa dá. Hlavne, že on sa bude vyvážať na predraženom dopravnom prostriedku. A naša chyba, že to nechápeme. Ako by sme si len mohli myslieť, že šofér by mal každé ráno pred jeho dom pristaviť obyčajné audi. Taká hanba! „Nemôžem sa nechať zabiť v starej kraksni“, okomentoval rektor osem a pol ročné auto (mimochodom rektor nitrianskej Univerzity Konštantína filozofa má jedenásťročného Peugeota a šéf bratislavskej Ekonomickej univerzity desaťročný Mercedes). „Potrebujem reprezentatívne vozidlo, ktorým sa nechodí do samoobsluhy“, nechal sa počuť kedysi skromný botanik. A ešte tu visí jeden otáznik, či skôr pán rektor visí odpoveď na otázku, prečo sa do súťaže o dodanie nového auta zapojila iba jedna firma. Zaužívaná slovenská prax, ktorá napriek prijatým zákonom o verejnom obstarávaní veselo ďalej šafári. Aj na univerzitnej pôde. Že, pán „rektor“!
