V Beroune som býval na Náhornej ulici u jednej skvelej pani, mesto sa mi veľmi páčilo. Z Berouna som sa dostal horskou cestičkou vhodnou aj pre bicyklistov ku skale U svätého Jána, očarujúce miesto.
Pohľad zo Skála U sväteho Jána
Do Prahy som vždy cestoval motoráčikom starou železničnou trasou. V motoráčiku bolo veľa zaujímavých ľudí, babky klábosili so staršími pánmi, vzduch vo vlaku sa iskril, ľudia sa bavili v skvelej atmosfére. Míňali sme malé staničky, myseľ som mal ľahkú ako vetrík ovievajúci ma z okna.
Na hrad Krivoklát som sa dostal na starom požičanom bicykli od pani z Berouna. Hore kopcom, dolu kopcom a stále šľapať do pedálov. No ta námaha stálo za to, keď za jednou zákrutou sa objavil hrád, podobajúci sa architektúrou tomu nášmu oravskému.
Kralštejn je romantika, Krivoklát to je celkom niečo iné. Stredoveký hrad ako má byť, bez romantiky. V detstve tam trávil čas Karol IV, v areály hradu bola práve výstava obrazov ktoré namaľovali deti z onkologického ústavu pod vedením akademického maliara Vydru.
hrad Karlštejn
Objavil som tam aj kúsok svojho detstva, obrazy vyžarovali chuť po živote. Na plátnach sa striedali rozprávkové motívy a okolitý kraj s hradom. Na jednom z nich bol namaľovaná nádherná slimačia búdka, takú som ešte nevidel. Vyzerala nefalšovane ako z rozprávky.
No to najlepšie ešte len prišlo, to že objavím Ameriku na Karlštejnsku som vôbec netušil. Veľká a malá Amerika a Mexiko sú zatopené lomy s nádhernou azúrovou farbou vody a Pražáci sa tu chodia kúpať.
Treba len trošku risknúť a vyškrabať sa po lane cez železné vráta, na ktorých je napísane zákaz vstupu a prejsť štôlňou a potom už nič nestojí v ceste uvidieť tu nádheru, skutočnú Ameriku uprostred Čiech.
Malá Amerika na Karlštejnsku
Karlštejnsko je kraj ktorý uchvátil moje srdce, často spomínam na Beroun a jeho okolie a určite sa tam niekedy zase rád vrátim.
