Úspech na seba nedal dlho čakať, zastalo mi auto. V aute boli dvaja vlasáči, bol som z toho prekvapený. Podobali sa na frontmenov zo starých dobrých Led Zeppelin. Vlasáči mi boli sympatickí, vyrastal som na rockovej hudbe, a predsa som mal aj pochybnosti, čo sú zač.
Prešli sme veľké mosty a páni v aute začali byť celkom zhovorčiví. Všimol som si hompáľajúci sa obrázok Dalajlámu zaveseného na spätnom zrkadle. Vŕtalo mi to v hlave, prečo ho tam majú.
Povedali mi, že muž na obrázku je ich najlepší priateľ. V tom momente som si vydýchol, ak majú za priateľ Dalajlámu, tak sa mi s nimi určite nemôže stať nič zlé. Dalajláma je symbolom bojovníka za mier a oslobodenie Tibetu z pod nadvlády Číny.
Mal som namierené do Dundee, dostal som tip, že tam žije Čech Vojto, ktorý vlastní Českú krčmu. Cesta autom do Dundde trvala niečo vyše hodiny. Muži boli zvedaví, kam presne chcem ísť. Ukázal som im plánok na ktorom bolo nakreslená poloha krčmy.
Rozhodli sa, že ma tam odvezú, prešli so mnou na aute veľa ulíc. Často zastavili a pýtali sa okoloidúcich ľudí na krčmu. Nakoniec sme našli správnu štvrť, bola zvláštna na spadnutie. Na jednej starne ulice boli zrútené domy, no a na tej druhej stála Vojtova krčmička.
Pozerali sa na mňa čudesne, že či je to naozaj to miesto ktoré hľadám. Prikývol som, vystúpil a poďakoval sa za zvezenie. Otvárali ju až večer o šiestej. Za ten čas som sa rozhodol ubytovať niekde v meste.
V turistických informácii bolo plno prospektov o celom Škótsku, informácii odchodov autobusov, veľa pohľadníc a aj zoznam lacných hostelov do 10 libier za noc.
Ochotne mi tam našli lacný hostel aj z raňajkami za 10 libier na okraji mesta. Kráčal som s ťažkým batohom, pomaly stúpal do obrovského kopca na okraji mesta. Všade som cítil rybacinu.
Hostel na prvý pohľad vyzeral zvláštne, niektoré obloky boli zabité doskami. Dnu ma privítala staršia pani. Neviem čo to bolo za miesto, ale jeho nájomcovia, vyzerali ako vyslúžili potetovaní mafiáni, išiel z nich strach.
Mal som len dva dni na to, aby som si našiel prácu, peniaze mi už dochádzali. V Edinburghu mi poradili, aby som zašiel za Vojtom do Dunddee. V okolí mesta sa vraj nachádzajú farmy. Večer som zašiel do jeho krčmy, dozvedel som sa o Slovákoch čo robia na farme blízko dedinky Longoforgen.
V hosteli večer mi pani chcela dať na izbu jedného potetovanca, s čím som nesúhlasil. V noci som sa zamkol na tri zámky a dlhu chvíľu nezažmúril ani oko.
Na druhý deň bolo krásne ráno, nastúpil som do autobusu do Longofergen. Prisadla si ku mne stará babička. Vyzvedala sa, či som študent a či nejdem pracovať na farmu Carmichaels. Žmurkol som na ňu, že odkiaľ to vie, práve tam idem.
Rada mi ukázala, ako sa tam dostanem. Na farme nemali pre mňa prácu. Smutný a skormútený som prezradil farmárovej žene, ako sa budem musieť vrátiť domov na Slovensko. Chcel som ešte vidieť škótska vysočinu.
Farmárka sa usmiala, spomenula si, že na susednej farme hľadajú pracovníka z Československá. Ukázala mi cestu a celý šťastný som si vykračoval, cestička sa kľukatila medzi obilím.
Spoločnosť mi robili divé zajace, stále prebehovali cez cestu, bolo to veľmi milé. Trvalo mi to niečo cez trištvrte hodinu. Farmár si ma obzrel a opýtal sa či som z Československa. Ako náhle počul slovíčko Yes, rukou ma tľapol po pleci, dohodli sme sa na nástupe v nedeľu. Z farmy STAR INN, kde som pracoval za jasného modrého dňa, bol skvelý výhľad na mesto a morskú zátoku. Odvtedy milujem Dundee, lebo je to mesto bez turistov. Do konca života nezabudnem ani na priateľov Dalajlámu, za to, že ma zobrali prvýkrát stopom v Škótsku.
