Prvý deň sme sa potulovali po Hřensku a objavovali pamätníčky v skalách.
Skalné bralá.
Umelecké zákutia vytvorené prírodou.
Objavili sme v lese fotogenického modráka.
Bolo sucho a iné hríby vtedy veľmi nerástli.
Vyhliadkové miesta nad Hřenskom.
Pravčická brána je najväčšia prirodzená skalná brána na našom kontinente, neodmysliteľne k nej patrí výletný zámok Sokolie hniezdo, vybudovaný v roku 1881.
Pohľad z vyhliadky nad Sokolím zámkom na Pravčickú bránu.
Výhľady do okolia boli nádherné.
Kamenný hrad Šaunštejn vznikol v 14. storočí, po dvesto rokoch bol opustený
a usídlili sa v ňom lupiči, preto sa mu tiež hovorilo Lúpežnícky hrad.
Na hrade sme sa predierali pomedzi skalnaté steny.
Liezli nahor po rebríkoch.
K Tiesňavám riečky Kamenice sme sa dostali až podvečer okolo 17:00 hod.,
stihli sme jednu z posledných plavieb.
Ľudskou silou poháňaná loďka nás previezla najprv Divokou tiesňavou medzi skalnými útvarmi.
Prievozník nás zoznámil so živými i skamenenými obyvateľmi tiesňav.
Na obrázku je delfín.
K druhej tiesňave sme museli chvíľu kráčať peši.
Tichá tiesňava.
Doplavili sme sa, slnko všetko naokolo osvetľovalo do zlatista.
Končil sa deň a už sme sa tešili na ten ďalší.
