Na prvý pohľad návštevníka očarí architektonický skvost Františkova huta na Orave.
Steny národnej kultúrnej pamiatky praskajú. Najdôležitejšou úlohou v súčasnosti je jej ďalšie zakonzervovanie. Finančne je to nákladné riešenie, miestna samospráva nemá peniaze na jej revitalizáciu.
Miestny ochranár Ing. Milan Krúpa 80. rokoch 20. storočia pomohol zachrániť ruiny priľahlého hámru. Dnu v objekte sa prechádza s veľkou pokorou. Železiareň sa mu stala jeho celoživotnou láskou.
Svetelne lúče zapadajúceho sĺnka prenikajú dnu do objektu a vytvárajú tajomno.
Vysoká pec má v sebe vetracie otvory, ktoré odvádzali teplotu z pece von, ináč by pôsobila deštruktívne na murivo.
Zaujímavú a poučnú príhodu som si vypočul o komíne vysokej pece. Chlapci tu kedysi dávno chodili vyberať hniezda kaviek, až sa tam jeden skoro zabil. Spadol zhora otvorom pece .
Z vnútra objektu cez okná vidno krásu okolitej prírody.
Na obvodových múroch rastú stromčeky, akoby ruina železiarne postupne splývala s prírodou.
Ing. Milan Krúpa mi ukazuje stopy po guľkách zo samopalov. Počas druhej svetovej vojny nemeckí vojaci strieľali do jej múrov.
Na tomto mieste sa nachádzal priľahlý hámor, Ing. Milan Krúpa tu našiel tri celé pece v ktorých sa nachádzali vyliatky železa, takzvané vlky.
Františkova huta má v sebe potenciál ďalšieho rozvoja v oblasti kultúrneho cestovného ruchu, môže byť miestom relaxu, poznania a zábavy. Či sa tak raz naozaj stane je zatiaľ vo hviezdach.
Foto © Medard Slovík, 2011
