Podľa povestí hradisko na druhej strane rieky Baudy, tam kde bolo sídlo náčelníkov pruského kmeňa Narcenov. Vdova po poslednom z nich Gertúda, pokrstená na kresťanku biskupom Anzelmom, darovala svoje pozemky kapitule a biskupom. Na mieste susedného starého hradu, ktorý stal na tých pozemkoch, teda dnešnom katedrálnom návrší, biskup Anzelm začal budovať biskupskú pevnosť, ktorú na pamiatku vdovy Gertrúdy nazvali Frauenburg čiže Hrad panej, dnešný Frombork. Na severe od mesta sa rozprestiera tmavá a stále trochu rozbúrená hladina Vislianskeho zálivu a na obzore vidieť Visliansku kosu s jej krásnym kúpeľným mestečkom - Krynicou Morskou.
Frombork je nazývaný "klenotom Varmie", teda kraja na severovýchodnom pobreží Baltského mora. Mestečko je malé, s necelými troma tisíckami obyvateľov, ale s množstvom pôvabných stavebných pamiatok, ktoré si uchovali svoj stredoveký ráz. A navyše má bohatú históriu, ktorej stredobodom je Mikuláš Kopernik. Stredoveký astronóm - ktorý bol ale tiež matematikom, právnikom, lekárom a duchovným - sa vo Fromborku prvýkrát ocitol roku 1510. A tridsaťtri rokov (až do svojej smrti v roku 1543) tu pôsobil ako kanonik. Kúpil si vo Fromborku dom na mieste priaznivom pre pozorovanie hviezdnej oblohy. V ňom objavil a faktami podoprel myšlienku, ktorú už pred ním vyslovili indickí a arabskí astronómovia, totiž, že stredom vesmíru je slnko. Vo Fromborku vzniklo šesť kníh jeho prevratného spisu "o obehoch sfér nebeských". Pochovaný je v miestnej katedrále, ktorá je centrom katedrálneho pahorku, považovaného za pamiatkový komplex najvyššej svetovej kvality. Okrem gotickej katedrály Nanebovzatia P. Márie a sv. Ondreja, postavenej v rokoch 1329 až 1388, sú súčasťou areálu aj kanonické domy a biskupský palác. Nachádza sa tu aj Veža Radziejowského, ktorá v sebe skrýva jedno z najlepších poľských planetárií a Foucaultovo kyvadlo. Z nej je krásny pohľad na mesto i Vislanský záliv, niekedy tiež nazývaný Kaliningradský. Veža, rovnako ako ďalšie objekty na Katedrálnom návrší, je súčasťou Múzea Mikuláša Koperníka, ktoré vzniklo už v roku 1912.
V biskupskom paláci zo 14. storočia som navštívil Koperníkove múzeum. O živote a diele Mikuláša Koperníka sa vie veľa. No nevie sa určite na ktorom mieste vo Fromborku urobil objav, ktorý otriasol svetom. Kde sa nachádzalo jeho observatórium? Nie je dokázané či v dnešnej veži býval a tvoril Mikuláš Koperník. Podľa ústnej tradície si ľud, ako ináč mohol predstavovať astronóma, ako sediaceho vo veži a hľadiaceho na hviezdy? No slnečný kvadrant, ktorý zostrojil Koperník bol veľmi veľký a nemohol sa do nej zmestiť. Koperník žil na svoju dobu nezvyčajne dlho, zomrel v sedemdesiatich rokoch. Jeho hrob hľadali historici a archeológovia mnoho rokov, pretože sa nevedelo presné miesto jeho posledného odpočinku. Nakoniec pod jedným z bočných oltárov našli 16 hrobov, z ktorých dva prichádzali do úvahy ako miesto kde by mohol byť pochovaný. Na jednej hrobke bola tabuľka s menom Andrzej Gonsiorowski, bádatelia tak dospeli k záveru, že v druhej musí ležať Koperník. Poľskí vedci za pomoci švédskych kolegov nakoniec v roku 2005 podľa DNA identifikovali telesné pozostatky slávneho astronóma.
K letnej atrakcie Fromborku patrí Medzinárodný festival organovej hudby, ktorý využíva skvostné akustiky fromborskej katedrály i zvuky unikátneho nástroja z rokov 1683 až 1686. U majstra Daniela Nitrowského z Gdanska ju vtedy objednal varmiňský biskup Michał Radziejowski. Predošlý nástroj, ktorý tu musel byť už v Koperníkových časoch, padol za obeť vyčíňania švédskych vojsk za tridsaťročnej vojny. Dnešný zvuk organu je však výsledkom rozsiahlej rekonštrukcie, ku ktorej došlo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Podľa mienky znalcov patrí fromborský organ medzi najlepšie nástroje svojho druhu v Poľsku.
Koncert orgánovej hudby vo Fromborskej katedrále.
Vo zvonici na prízemí známej ako Koperníkova veža som si pozrel planetárium. Úplne hore bol nádherný výhľad na prístav. Dole v prístave mi padla do očí plávajúcu loď s nápisom Monika, odchádzala podľa všetkého do Krynice Morskej. V duchu som sa preniesol na jej palubu a stal sa zo mňa na okamih námorník, ktorého ženie morský vietor v ústrety novým dobrodružstvom.
Vo veži nám sprievodkyňa ukázala pomocou Foucaultovho kyvadlo posun Zeme okolo vlastnej osy.
Vrátil som sa z Fromborku do Gdanska a nasledujúce ráno ma Michal s Celinou a malou Zošou odprevadili na hlavný dvorec, odkiaľ odchádzajú vlaky. Na nástupišti smer Zakopané, nie je žiadna tabuľa, kde by sa dalo zistiť príchody a odchody vlakov. Čakalo tu veľa ľudí, na perón prišiel vlak, rozlúčili sme sa, hľadám svoj piaty vagón, keď v tom ma Celina chytí za rameno a ťahá ma späť: - To nie je tvoj vlak, ten bude asi ešte meškať. Rozbúchalo sa mi srdcom, keď som zbadala, že nastupuješ. A naozaj tento ide do Varšavy, tak čakám ďalej. Konečne som nastúpil, mám pred sebou 11 hodín vo vlaku a tak si dlhú chvíľu krátim rozhovormi s ľuďmi vo vozni. V Poľsku som si kúpil knihu Pan Samochodzik i zɫota rȩnkawica, tento príbeh nevyšiel v slovenskom vydaní, začítam sa. Po týždennom pobyte v Poľsku mi aj čítanie knihy v poľštine ide ľahšie:
- Płyńmy tak przez cały dzień, bez celu, przed siebie. I jutro też, od rana aż do wieczora. Co pana obchodzi jakaś tam Diana Denver. Albo historia Złotej rȩkawicy. Czy może być piȩknejsza przygoda niż płynąć tak bez celu, bez żadnych planów, bez świadomości, co bȩdzie jutro?
Rovina zmizla, ukazujú sa kopčeky, kde tu pri rieke vidím krásnu poľnú cestičku, už som veľmi blízko svojho domova. Poľsko je krajina, ktorú sa oplatí navštíviť, nie je pre našinca drahá, má bohatú históriu, je v nej čo objavovať, starobylé hrady, ktoré skrývajú svoje tajomstvá, historické mesta a nádherné jazera.
Do widzenia Poľsko, si môjmu srdcu ešte bližšie.
