Zablokovala sa mu karta, hľadal ubytovanie a prišiel ku mne do práce na internet, ponúkol som im ubytovanie u mňa doma. Odvtedy sa v ich živote toho dosť zmenilo. Zobrali sa, narodila sa im dcéra Zoša, bude mať už dva roky. Michalov dedo žil neďaleko Oravy pri Živci, dodnes je tam lúka Gibasovka po ktorej je priezvisku ich rodu Gibas. Jeho sen bolo žiť niekde v okolí Živca, no osud ho zavial do Gdanska k Baltickému moru, je tu viac pracovných príležitostí. Mestskou dopravou sme sa dostali k bytu, kde bývajú. Vystúpili sme na zástavke Cminterná, je to v tichšej štvrti tohto pulzujúceho mesta. Ako darček som mu priniesol goralský klobúk z môjho regiónu, veľmi sa mu potešil, jeho manželka dostala hrnček a dcére Zoša sladkosti.
Na výlet do „Staruvky” starého mesta ma zobrala Celina. Za vstupnou mestskou bránou z obloka visí muž bez hlavy. Celina mi rozpráva príbeh, že chcel odovzdať kľúče od mesta zlodejom, mešťania mu v tom zabránili a sťali mu hlavu, aby tak nemohol urobiť. Hovorí mi aj druhú verziu, je v tom zapletená žena a dvaja sokovia v láske, tá je viac romantickejšia. V múzeu pri mestskej bráne som sa dozvedel históriu mesta. Neďaleko ústia poľskej národnej rieky Visly do Baltického mora sa už viac než tisíc rokov rozprestiera jedno z najkrajších miest severnej Európy - Gdansk. Kedysi bohaté hanzové mesto radu nemeckých rytierov, nesúce meno Danzig, bolo za druhej svetovej vojny takmer zrovnané so zemou, dalo nakoniec celej strednej Európe vzor, ako sa vysporiadať s nechceným komunistickým režimom. Vo svojej histórii sa môže pochváliť viacerými úspechmi. Jedným z najdôležitejších bol fakt, že počas staroveku bolo toto poľské mesto centrom Jantárovej cesty, významnej obchodnej trasy, ktorá spájala sever a juh Európy. Združovala niekoľko ciest a keďže práve v Gdansku sa nachádzalo veľké ložisko tohto vzácneho kameňa, práve tam prekladali svoj náklad a taktiež sa tam zvykli organizovať prvé väčšie trhy. Po vstupe do Starého Mesta sme sa vybrali kráľovskou cestou na Dlhý trh (Długi Targ), ulica je lemovaná honosnými meštianskymi domami, hneď vedľa radnice je Neptúnova fontána a oproti nej je nádherný renesančný Artušov dvor, niekdajšie sídlo bohatých kupcov. Dolné námestie uzaviera Zelená brána a za ňou sa tiahne nábrežná promenáda pozdĺž rieky Motlavy – ďalší malebný kúsok mesta, ktorú lemujú umelecké galérie a štýlové obchodíky.
Najvýznamnejšia pamiatka a dominanta Gdanska je chrám Nanebovzatia Panny Márie. S jeho stavbou sa začalo v roku 1343 a predĺžila sa na 150 rokov. Dokončovacie práce viedol architekt Henryk Hetzel. Kostol má sedem brán a sedem veží, ktoré spojuje vyhliadková plošina, na ktorú vedie 400 schodov. Hlavná loď je dlhá 106 metrov, široká 66 metrov. Kedysi sa v nej modlili ako katolíci, tak aj evanjelici, každý u svojho oltára. Neskôr prevzali kostol nemeckí protestanti, ale po vyhnaní Nemcov patrí opäť katolíkom.
Priamo nad riekou sa týči ďalší z gdanských symbolov obrí prístavný žeriav Źuraw, najstarší a najzaujímavejší kladkový žeriav Európy. Slúžiaci zároveň i ako brána s dvoma valcovými vežami po stranách. Využíval sa k nakladaniu tovarov i k upevneniu lodných stožiarov. Uvádzali ho do pohybu muži chodiaci v obrích kolesách; vlastnou silou dokázali zdvihnúť až dvojtonové bremeno do výšky 27 metrov. Neďaleko centra mesta sa nachádza tiež Európske centrum Solidarity pripomínajúce udalosti, ktoré zmenili tvár východnej Európy a zároveň predstavuje moderné kultúrne centrum. Gdansk podľa legendy za svoju prosperitu vďačí čertovmu zubu, ktorý visí na Dlhom námestí, vysoko nad hlavami chodcov. Kedysi ho vraj ľudia čertovi vybili za to, že ich chcel okabátiť. Má prinášať "z pekla šťastie".
Zo Starého mesta som sa vláčikom rýchlo dostal na pláž do mesta Sopoty. Pre veľa Poliakov je stále vyhľadávaným prázdninovým letoviskom. Dnes sú známe kúpeľným centrom a medzinárodným speváckym hudobným festivalom International Song Festival, ktorý je hneď po Eurovision najväčšia hudobná súťaž v Európe. Pozrel som si tam najdlhšie drevené mólo v Európe, ktoré ponúka netradičnú prechádzku ponad more.
Pokračovanie nabudúce.
