Dnes som bol na bežkách, dostal som sa až k hranici. Dookola su kopce z lesmi, medzi nimi sa tiahne obrovská lúka až do Poľska. Pre pašerákov to bolo najnebezpečnejšie miesto. Išli lesom, potom sa na chvíľui dostali na lúku, kde ich mohli ľahko pohraničiari zbadať.
V minulosti sa tu pašovali kone, neskôr poćítače, krovky - poľské sladké cukríky, kapsle pre deti na strieľanie do detských pištoľov a všeličo iné. Najslávnejši pašerák v minulosti nebol muž, ale žena z Poľska. Jazdila na motorke, pohraničiarom sa ľahko stratila, vypila pálenky za troch, no nikdy nebola opita a milencov mala na každý palec.
Na tomto mieste zabili jedného muža, keď prekračoval hranicu s pašovaným koňom, spustila sa naňho doslova kanonáda, domov prišiel s prestreleným bruchom a zomrel. Je to veľmi tajomné miesto. Každý rok sa tu vyberiem na bežkách, idem okolo hranice, okolitý les tu zvláštne šumí, ako by tu zastal čas.
Splnil sa mi sen, prekročil som hranicu. Nádherný pocit, nemal som pri sebe ani doklady. Pozeral som sa na poľskú dedinu Lipnicu, ako z komínov v domoch stúpal dym, dedina bola zaliata bielym mliekom hmlou. Umelá hranica, bariéra zmizla vďaka Shengenu.
No na hraniciach sú eśte stále hrdzavé tabule. Z poľskej strany je na nich napísané - GRANICA PANSTVA PRIESECE NEZDOVOLENE ! Stará tabuľa tu ešte stále straší a chcela by naháňať strach. Ísť týmito miestami na bežkách je neskutočne dobrodrtužné, sú tu trate ako stvorené na bežkovanie, nádhrené výhľady do Poľska. Sneh vŕzga pod bežkami a vydrží po celú zimu. Asi vďaka globálnemu otepľovaniu v dedine často zmizne sneh, no tu pod Babou horou na konci dediny vydrží po celú zimu.
Niekoľkokrát za sebou som prekrčil hranicu a uchvacoval sa pohľadom do Poľska.
TAK TO UŽ JE AJ MOJA KRAJINA
BOŽSKÉ -SLOBODNÉ A HODNÉ SLOV:
"OH MY GOD -
EUROPA !"
