Pred túrou na Kľak sme si pozreli v Rajeckej Lesnej Slovenský betlehem.
Pohľad zdola na fotogenický Kľak na úpätí Malej Fatry.
Vystúpili sme z bukových lesov na lúku, výhľad do okolia nás uchvátil.
V blízkosti vrcholu sme išli v tieni aleje stromov.
Šťastne sme zdolali Kľak a ako v rade zo starej zenovej príručky sme v mysli pokračovali vo výstupe ďalej - pohľadmi na vrcholky ostatných kopcov ...
Viditeľnosť bola celkom dobrá a výhľady stali za to.
Cestou naspäť sme odbočili chodníkom k prameňu rieky Nitry. Prameň sme najprv nemohli nájsť, naďabili sme len na lesnú kaplnku, kde sme si na chvíľku oddýchli.
Už odpočinutí sme sa lepšie porozhliadli a zbadali sme dole pod cestou smerovník k prameňu Nitry. A tak sme predsa len živý prameň Nitry našli.
Na druhý deň sa k nám pridala Majka a vlčica Ajda. Majka je Lacová manželka a ako v rozprávke "Hrnček prestri sa" nám pripravila raňajky na stôl. V nedeľu nad ránom sa nám do chaty niečo dobýjalo. Nebol to našťastie medveď, ale vlčiak od susedov, ktorý takto dvoril Ajde.
Po ceste do Strážovských vrchov sme sa zastavili v Čičmanoch, pravé sa tam konala fujarová show.
Chlapci v detvianskych krojoch sa chystali zahrať na fujarách. Ej veru, že tie detvianske kroje predbehli módu holých pupkov o storočie a tak sme zhodne konštatovali: "Všetko nové, čo sa tvári dnes tak moderne, tu už dávno pred nami bolo."
Laco s Rasťom na túre spomínali na včerajší prípitok na počesť majora Malinovského a Rasťo sa pri tej spomienke ochladzoval aj šiltovkou.
Pred vrcholom sme sa ešte pozreli smerom na Kľak.
Zo Strážova sa nám odkryla nádherná panoráma.
Na vrchole sme sa odfotili a napísali odkaz do knihy "Boli sme, videli sme a zvíťazili ..."
