Poprechádzal som sa v parku pod hradom, vychutnával si plnými dúškami krásne počasie
a kozmopolitnú atmosféru mesta.
V meste je aj veľa zelene, parkov, pamiatok, všadeprítomný kameň, pod hradom možno
stretnúť mužov v sukniach a započúvať sa do zvuku gájd. História sa opakuje, aj dnes
bojujú Škóti za svoju nezávislosť, za odtrhnutie sa od Veľkej Británie. Referendum
o vyhlásení nezávislosti sa v Škótsku uskutoční na jeseň 2014. Chceli by aby sa
o veciach verejných nerozhodovalo v Londýne, ale oveľa bližšie v Edinburghu.
S Chrisom a jeho priateľkou Kerri sme sa stretli pre Turistickým informačným centrom,
prešli sme sa mestom a odložil som si ruksak v ich byte.
Skvelí hostitelia Chris a Kerri mi ukázali prístav.
Tento pamätník je venovaný námorníkom zo Škótska, ktorí sa plavili na lodiach
po celom svete. Chris mi prezradil, že aj jeho starý otec patril medzi nich.
Navštívili sme aj Múzeum moderného umenia, je rozdelené na dve časti.
V prvej je kolekcie ruského a francúzskeho umenie, kubistické obrazy,
moderné britské umenie a rozsiahla zbierka moderného škótskeho
umenia. Najzaujímavejšie obrazy sú vystavené od Matissa, či Picassa.
Vo vedľajšej budove sa obmieňa expozícia svetových výstav.
Pred múzeum bolo napísané - Nebudú tu žiadne zázraky.
Popri rieke v meste sú zákutia ako stvorené na prechádzky.
Na trhoch ma upútali výborne vyzerajúce syry vyrobené na miestnych
biofarmách. Rozvoniavali už z diaľky .
Kuchári ponúkali miestne delikatesy pre návštevníkov.
Dali sme si aj skvelú mätovú zmrzlinu.
V Kráľovských botanických záhradách sme obdivovali rôzne exotické rastliny.
Zákutia s vyveseným čistým prádlom a strašiakom.
Zastavili sme sa aj v slávnom hudobnom pube Sandy Bell´s, ktorý bol vychytený už
začiatkom 20. storočia. Hrali tu všetci slávni hudobníci Škótska.
Dali sme si pivo Ossian, pomenované po škótskom básnikovi Ossianovi, ktorý
ale v skutočnosti neexistoval. Vymyslel si ho anglický básnik James Macpehrson,
žil v 18. storočí a často cestoval do Škótska. Vymyslené meno neznámeho
škótskeho básnika prekladal do angličtiny a tieto „verše" sa stali slávne.
Vypili sme pivo na počesť neexistujúceho básnika v spoločnosti
ľudí z celého sveta a počúvali na živo hudbu. Kto nebol
v Sandy Bell´s ten nezažil tú pravú atmosféru Edinburghu.
