Otočil som auto na ceste a vybral sa do Oravského Veselého, kde sa konal siedmy ročník prechádzky Veselovskými rovňami, trať pre bežkárov bola od päť do pätnásť kilometrov. Myslel som si, že registrácia na podujatie bude v kultúrnom dome, no nik tam nebol. V dedine pri kultúrnom dome som zbadal len staršie babky a tie ma nasmerovali na vyšný koniec ku Chate Pilsko, kde bolo miesto registrácie. Prišiel som tam, no chata už bola zatvorená a všetci účastníci prechodu boli na trati. Zbadal som bežkársku stopu, trať bola výborne upravená ratrakom a tak som sa vybral po nej. Cítil som neuveriteľnú ľahkosť vo svojom srdci a vychutnával si nádherné zimné scenérie. Trať nebola náročná a tak som sa nikam neponáhľal a obdivoval krásu okolitej krajiny rozľahlých lúk, ich okraje lemovali smreky. Stretol som posledných bežkárov na trati a pridal sa k nim. Spoločne sme sa kochali pohľadom na Pilsko, Babiu horu a videli sme aj časť dedinky Sihelné.
Došli sme k občerstvovaniu pri kaplnke. Pochutnal som si na výbornom ovocnom koláči, k nemu podávali čaj a niečo tekuté na zohriatie, lebo bol poriadny mráz. Potom som sa zvítal s našimi dievčatami z Námestovského klubu slovenských turistov, viedol ich skúsený turista Jaro. Hneď sa ma opýtal.
- Kde si sa tu zobral? Nebodaj zo Sihelného cez kopec si tu prišiel?
- Kdeže, kdeže, idem od Chaty Pilsko z Oravského Veselého, len som prišiel na trať neskôr,
vyviedol som ho z omylu.
Pridal som sa do ich partie a spoločne sme absolvovali celú trasu. Zjazdy dole kopcom boli skvelé, vychutnali sme si ich a z najstrmšieho kopca sme sa s Jarom spustili dvakrát.
Odložili sme si bežky pred chatou v lyžiarni a pochutili na voňavej kapustnici. Organizácia siedmeho ročníka prechádzky Veselovskými rovňami bola skvele pripravená, na trati bolo dosť miesta pre každého a užili sme si krásnu prvú marcovú sobotu.
